Názov: | Do Budimíra po blate |
Dňa: | 20.12.2008 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, Kopro, Kamil, Peťa, Danka, Katka, Mišo, Tomáš, Ľuboš a Katka, Mates |
Hostia: | Drobček Janko, Lacko Rovinský, Stano, Ľubka a Janči od Salamandrov |
Ráno sme sa poniektorí stretli už v autobuse, ale hlavná stretávka bola na autobusovej zastávke v Ťahanovciach. Bolo to ako na skutočnom zraze – ľudia len prichádzali a prichádzali a nakoniec nás bolo neuveriteľných 17! Neadilo ani, že pršalo a bola hustá hmla.
Vydali sme sa po čľap-čľap-chodníku, bicyklisti nás o chvíľu predbehli a o ďalšiu chvíľu už telefonovali, že vybehli až do krematória, tak sme ich ponavigovali a o chvíľku nás pri bani dobehli.
Pechota odbočila na Viničnú, pri kóte Makovica trošku porozprávala o tom, ako sa ťaží teraz a ako sa ťažilo v minulosti. Cyklisti ostali na panelovej ceste a pešiaci sa vydali po úzkom hrebienku smerom na Budimír. Nasledoval strmý zostup a potom lesná cesta, ktorá sa zmenila na lesný potôčik a neskôr na lesné blatovisko, kde sa nachádzali mláky Beni po brucho a bahno vibramkám po členky.
Keď sme vyšli na lúku nad dedinou, nastalo veľké čistenie, poniektorí si v mlákach na ceste aj ručičky umývali – však Kopro....
Pri kaštieli nás čakala kapustnica (síce len menšie porcie, lebo sa veľmi rýchlo minula), fajné voňavé klobásy, cholerický ujo včelár, ktorý Zuzku obvinil, že mu odrela auto a starožitník pán Linhardt, ktorý sa spolu s Lackom Rovinským rozhodli postrážiť Beňu v dostatočnej vzdialenosti od stola, aby sme sa v pokoji najedli. Dali sme jej aspoň kožku zo slaniny a povylizovala misky.
Nová tvár geocachingu – Janči od Salamandrov – neustále zvierajúci v ruke novučičné GPS od Garminu (predčasný vianočný darček) prišiel perfektne pripravený. Lúštiteľskú skrýšu v Budimírskom kaštieli sme našli na prvý raz – veď spočítať okná na priečelí, ostne na korune a to všetko spočítať, vydeliť a prenásobiť podľa presne stanoveného vzorca nemohla byť pre nás žiadna prekážka. Nakoniec nás indície vrátili do parku k starému kaštieľu. V keške boli samé vzácne veci – SD-karta, hodinky.....
Vracali sme sa inou cestou, tentoraz temer bez blata. Došli sme až hore na panelku v podstate asi najkratšou cestou, akou sa len dalo. Ešte nájsť kešku pri bani, ktorá sa omylom volá kaolín, i keď v ťažobni sa ťaží íl a už sa lúčime s fanatickými keškármi, ktorí bežia ku krematóriu za ďalšou skrýšou. Ostatní pokračujú člapkanicou na sídlisko. Nedočkavo nasadajú do autobusu a keď ten neodbočil k Tescu, zistili, že sedia v 10-ke. Tak sme sa teda trošku previezli – Kopro išiel babke ukázať, ako vyzerá turista po výlete v daždi, Zuzka a Makovica odniesli Beňu Maťovi – prežil pohľad na ňu bez ujmy na zdraví.
Túra mala ale pokračovanie – ranný Zuzkin pád, keď sa ponáhľala späť domov po zabudnutý Benin košík, sa odrazil modrým, stále rastúpim malíčkom na pravej ruke a stále krvácajúcimi ranami na rukách – po roentgene na traumatológii dostala na zlomenú kosť krásnu modrú dlahu, na odreniny tanínové žlté obväzy a prísny zákaz účasti na domácom upratovaní a pečení.....
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 7182x