kategórie:
Názov: Čuntava 4ever
Dňa: 06.03.2018
Účastníci: Makovica, Laco, Kopro
Hostia:

P1370192.JPG P1370231.JPG

Popis akcie: 

 

Mišo to vybavil, Mišo to vie...a tak sme sa k nemu pripojili aspoň na víkendovku. S pocitom, že jednu noc "ľadovňu" nejako prežijeme, nasadáme o 6.15 do auta a vyrážame smer Čuntava. Kopro, i keď vraj nenávidí bežky, si jedny požičal - ako sa ukáže, tieto celkom miluje. Laco, nevediac, čo si požičiava, si tiež jedny NONWAX šupináče požičal, a ako zistil po prvých piatich minútach... "už vie, že nenávidí bežky"....bodaj nie, ktristiánky sa da dvojmetrových paličkách s voľnou pätou robiť nedajú.

V Dobšinej chlapci odbočujú na lesnú cestu, ale Makovicino nesúhlasné mručanie a hrubé ľadové nánosy na ceste zabezpečujú, že Kopro otáča auto späť a pokračujeme na Dobšinský kopec. Už sme si mysleli , že bežky nesieme zbytočne, ale nad Dedinkami je už bielo a na Besníku pomaly niet kde zaparkovať. Nahadzujeme veľké batohy, pripíname bežky a vyrážame - niekto priamo napred a Laco ako Lenin - jeden krok vpred, dva kroky vzad.... od začiatku pristupuje k tomuto pohybu negatívne a tak to ostane až do nedele...ale hrdinsky to vydržal. Po kríž je cesta vyratrakovaná, ale potom už pokračuje len sólo stopa, ktorá je navyše napolo zaviata, takže si ťaháme vlastnú. Mrzne až praští a obloha je modrá ako atrament. Na Starej Čuntave sa nestíhame čudovať - toľko stromov je vyrúbaných, že chatu vidieť už z hornej cesty. Makovica od radosti, že je tu, odbočí krížom cez snehové duny rovno k chate - chlapci za ňou, hoci po širokej ceste to mohli mať celkom pohodlné. Chudák Laco musí až lyže vypnúť, lebo ho batožisko prevalil. Prichádzame k chate, na chate nikto. Treba počkať na chatára. Dávame teplý čaj z termosiek, jeme, stále nikoho.

Makovica ide prešľapať stopu na Mária-skalu a keď sa vracia, stále nič. Odbehne si ešte hore na cestu a tu už konečne prichádzajú chatári. Skladáme veci dovnútra, po chvíli prichádza aj Mišo s prvými deťmi. Keďže idú opäť ovešaní ako vianočné stromčeky (máme dokonca aj cestovné tašky), Makovica im ide oproti a pomáha trošku s organizáciou batožiny.

Pomedzi snahu rozkúriť pec v ľadovni ideme ešte trošku potrápiť bežky smerom pod napätie, aby sme si obzreli cestu na prípadný východ slnka na Trsteník. Cesta je parádne preskútrovaná, takže krásne bežkovanie. 

Po návrate dávame zásoby dokopy a vzniká z toho 4 l guľášovej polievky s prilepšením zemiakmi a klobásou a do každej misky pred servírovaním ešte nalámeme vifonkové cestoviny.  Z chlebíka si opekáme v spoločenskej hrianky... celkom dobrá večera. Asi tretina polievky nám ostáva na ráno - dávame ju do kúta spoločenskej - do rána v nej zamrzla naberačka.

Čo sme vlastne robili večer? Slovný futbal nám vydržal len na jedno slovo a potom sme sa snažili už zaspať. Kopro obetavo každú hodinu prikladal do pece a jeho úspech bol ten, že ráno bolo v izbe na baterke mobilu už 9 stupňov.....

Nakovica vybehla von, na nebi milión hviezd a na teplomeri -19. Kým sa s Koprom dohahujú, či idú hore, alebo nie, začína svitať, takže hviezdy sa už nekonajú. Vyrážajú vo dvojici, lebo Makovicinu otázku, budíme aj Laca? Kopro odpovedal svojsky a veľmi trefne - myslím, že tento zážitok si rád nechá ujsť.

Kmitáme po ceste a potom popod vedenie, ale slnko je rýchlejšie i keď to od stĺpu k stĺpu dávame za 2 minúty. Vychádza, keď máme na vrchol ešte 4 stĺpy - ale dobre sa stalo - fotíme si ho pomedzi stromy a potom popri šliapaní na vrchol žasneme nad ružovým, oranžovým, žltým snehom podľa toho, ako slnko stúpa. Zároveň sa ranné bezvetrie mení na poriadnu víchricu.  Kráľovka je v zajatí hmly, z Vysokých Tatier trčí iba Lomničák. Vraciame sa na chatu, mládež ešte spí. Zvažujeme, že najlepšími raňajkami je teplá polievka. Rozmrazíme, dolejeme vody, zohrejeme a s hriankovým chlebom je mňam. Dnešný program - Ondrejisko. Laco nadáva ako chorá vrana, ale statočne šliape, nevzdáva to. Makovica ťahá stopu, Kopro si to občas berie obchádzkou pre ľahšie stúpanie, darmo, Makovicine BC bežky s pásmi sú neprekonateľné (aspoň v tejto zostave účastníkov). Pod skalou aj Makovica dáva lyže dolu. Na vrchole fúka ako bláznivé, ale vrcholová študentská pečať chutí všetkým. Škoda len, že výhľad je taký obmedzený pre opar a hmlu.

Návrat je už rýchly, Makovica ide napred variť vodu na pirohy, ale je to nekonečný príbeh. Konečne sme uvarili, expresne zjedli a vyrážame na cestu k autu. Našťastie je to dolu kopcom. Okolo 3-tej prichádzame na sedlo a tesne pred 6-tou sme doma. 

Nebola to Čuntava len tak do počtu, užili sme si ju naplno - aj ten sneh, aj zú zimu. Čo sme v sobotu ráno obliekli, to sme v nedeľu doma vyzliekli, prípadne ešte niečo pribudlo....