kategórie:
Názov: Cesta hrdinov SNP - 1. etapa - Dukla-Bardejov
Dňa: 27.06.2014
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1010990.JPGbike v autobuse P1010993.JPGspolu na Dukle P1010999.JPGtu je začiatok Cesty hrdinov SNP P1020004.JPGaj takto vyzerá najdlhšia turistická trasa hneď kúsok za svojim začiatkom P1020025.JPGaj toto som prekonala - dalo sa P1020030.JPGúdolie smrti
P1020032.JPGkravkám historické artefakty nič nehovoria - život ide ďalej P1020035.JPGpred svodníkom P1020039.JPGhonosný obed nad Hrabovčíkom P1020049.JPGcestou na Ostrý vrch P1020052.JPGa výhľad z neho P1020066.JPGkošičania na Čiernej hore na rozhľadni
P1020068.JPGmajestátny výhľad P1020071.JPGz Čiernej hory do Makovického sedla P1020078.JPGKurimka pred nami P1020086.JPGbocianí snem P1020092.JPGnová cykloznačka - slovensko-poľská P1020104.JPGkrásne opravená historická budova v B.Novej Vsi
P1020109.JPGpečený býk na námestí v Bardejove

Popis akcie: 

Tak a je to tu.

Vybavila som aj odvoz biku autobusom SAD Prešov, ža čo im chcem poďakovať, veľmi mi pomohli. Vystúpili sme spolu 5-ti, 4 chalani idú pešo do Košíce - keďže som to prešla, ľutujem ich - strašne veľa asfalttúr tam je.

Vybieham k vyhliadkovej veži v domnienke, že je tam štart SNP-čky, ale až pri návrate do Duklianskeho sedla som zistila, že trasa začína práve tam a k veži už ide úplne iná červená značka.

Ešte zastávka pri pamätníku a už aj vyrážam - otrocky po červenej - na fotke vidieť, ako miestami vyzerá naša najdlhšia magistrála.

V GPS mám naklikanú trasu, takže sa ním riadim, čo sa mi ukázalo ako veľmi-veľmi užitočné, lebo hier na schovávačku so značkou bolo viac než dosť. Trošku mám trasu upravenú, niektoré úseky čevenej sú totiž pre bike úplne nevhodné. V Nižnom Komárniku odbočujem na starú rozpadávajúci sa asfaltku, prechádzam do Krajnej Bystrej a následne do Medvedieho, kde sa ešte pred dedinou opäť pripájam k značke. Za Medvedím odbočujem po značke - uf-uf, je to vysokou trávou, blatom a kamenistým chodníkom, ale nový asfalt vo Vyšnej Písanej mi to vynahradil.Takto pekne hore a dolu - ako  sa ukáže v ďalších dňoch, naši predkovia mali záľubu v tom, stavať dediny na najnižších miestach dolín a to je potom neustále dolu a hore - ako na húsenkovej dráhe - na celom Slovensku....

Do Svidníka prichádzam tesne po poludní, všade plno krásnych kočiek s vysvedčeniami v ruke. Kupujem na trhu čerešne a vyrážam smer okolo Čiernej hory - aj pokukujem po červenej, je ale strašne strmá a mokrá, tak pekne pokračujem smerom na Hrabovčík - cesta má nový povrch a je úžasne klopená, ani sa mi nezdá, že pomerne pruhko stúpam. Za Hrabovčíkom si na poli pri kríži robím obedňajšiu siestu. Kukám do mapy a v sedle Grob túžba zvíťazí nad zdravým rozumom - odbočujem na zelenú smer Ostrý hrb - je to úžasná cesta lúkami s vysokou trávou červenkastej farby. Je dosť strmá ale jazditeľná, len ... v diaľke hrmí a tlak sa dostáva na nebezpečne nízku hodnotu - tak teda pol cesty tlačím. Výhľady, ktoré sa mi počas stúpania otvárajú - od Vihorlatu až po Prešovské sopúchy  - stoja za každú námahu. Konečne dosahujem Ostrý vrch a začínam brutálne klesať - dokelu, načo som sem liezla? Búrka sa vzďaľuje, tlak zasa lezie nahor a ja vyliezam na Čiernu horu. Práve nainštalujem statív, keď z diaľky počujem pokrik - No ahoj, čo tu robíš?- svet je malý, aj tu je prvý človek, koho stretnem, Košičan.

Mám na pláne zjazdiť do prvého sedielka pod Čiernou horou a tam odbočiť späť na cestu do Cerniny - smola, cesta na mape sa ukázala ako 5 m hlboký úvoz zasypaný kopou práchnivejúceho dreva. Neostáva mi nič iné, len pokračovať do Makovického sedla. Chodník, na ktorý odbočujem, mi ale všetko dokonale vynahradil - stará lesná cesta, na ktorej je všetko - lístie s drevom i bez dreva, kamene, vysoká tráva, mláky, mäkká zemina so stovkami stôp zveri, lúky s vysokou trávou....letím s vetrom o závod, klesanie je ozaj pozvoľné a napriek náročnosti terénu jazditeľné...aj by som ujúkala od radosti, keby som sa nemusela pekelne sústrediť. Nakoniec doslova vyletím z lesa nad Cerninou na obrovskú lúku, z ktorej sa vykľul pasienok s veľkým stádom kráv a jahniatok obohnaný trojitým ostnatým drôtom - nakoniec preliezam aj s bikom cez dieru v plote a priekopu pri ceste.

Nad Kurimkou sa opäť pripájam k červenej. V dedine sa ma domorodci v krčme pýtajú, kam mám namierené - ukážem na tričku, že odtiaľ-tam - a protiotázka - cez také kopce? odpovedám, že keby boli také malé, ako tie moje pod tričkom, bola by som rada...

Pomaly sa zvečerieva, tak sa rozhodujem, že Zborov mi to bude asi musieť prepáčiť. Nad Lipníkmi sa objavuje zelená cykloznačka, tak ju sledujem cez Andrejovú (všímam si červenú odbočku, po ktorej som mala ísť - ups, cesta ústi do dvora nového domu), B.Novú Ves až do Bardejova.

Objednaný penzión nájdem hneď po sprche a výmene oblečenia idem na námestie - sú tam Rolandove dni, ani nie tak veľa ľudí, ale dosť hurhaju a ľudoví remeselníci. Idem na pizzu podľa rady domácich - no, ak je toto najlepšia pizza v Bardejove, tak ich skutočne ľutujem - skoro som sa zadusila, ešteže kočka pochopila, žo znamená v mojom poňatí "veľký čaj".