kategórie:
Názov: Bujanovské skalky
Dňa: 17.03.2007
Účastníci: Makovica, Šaňko, Majka, Maťka, Kopro, Miška, Mišo
Hostia:

1b.jpgpri Rolovej Hute 2b.jpgstúpanie za cestným tunelom 3b.jpgBujanovské skalné ihly 4b.jpgVýhľad zo skalných ihiel na ktorych rastú lišajníky 5b.jpgChodiaci strom 6b.jpgLykovec
7b.jpgzrútená výhliadková veža na Bujanove - pamätá staré časy 8b.jpgDeväťsil

Popis akcie: 

Šaňko nás prekvapil, keď v piatok večer zavolal, že príde aj on a rád by nás vzal na Bujanov. Jasné, že sme hravo zmenili plán a kúpili si lístky až do Rolovej Huty. Tam nás obaja aj s Majkou čakali. Prešli sme cez starý tunel a hneď za ním sme sa vydali na ťažkú cestu-necestu len tak lesom smerom nahor na hrebeň. Vlastne celý deň bol o tom, že sme sa pohybovali voľným lesom pomedzi obrovské staré stromy, sem-tam sme natrafili na zvieracie chodníčky, ktoré nám cestu trošku uľahčili, putovali sme od skalky ku skalke, od jednej krásnej vyhliadky k druhej, od jedného rozkvitnutého kvietka ku druhému.
Pri malom skalnom amfiteátri, kde bolo aj čosi ako malé jaskynky, sme sa nadesiatovali a pokračovali ďalej. Temer na vrchole stúpania je krásna lúka. Na jej druhom konci sa nachádza prastarý strom a dierou v kmeni ako americké sekvoje – cez tú bránu by ale auto neprešlo – skrátka je menší, ako všetko v našej malej krajine. Dievčatá sa vyhrievali na slniečku na lúke a chlapci s Makovicou obehali všetky veľké stromy na okolí a odskočili si ešte nadol do lesa, kde sa nachádzajú krásne skalné ihly, vysoké možno aj 15-20 metrov. Rástol na nich krásny lišajník – taký trúbeľkovitý ako Schrekove uši, ale navyše mal na vrchu červené gúľôčky – povedali sme si, že kvitne – ale lišajník asi nekvitne.
Vrátili sme sa k dievčatám a pokračovali až na vrchol Bujanova. Našli sme triangulačný bod – bol presne uprostred lúky – ani to nevyzeralo ako vrchol. Na ďalšom kopčeku sme našli aj pozostatky pomerne vysokej rozhľadne. Odtiaľ sme už len klesali – stále nadol a stále poriadne strmo, až sme došli na dno údolia vedúceho spod Bystrej k Ružínu. Ešte pár stovák metrov po ceste, krásne skalné útvary obrastené papradím na pravej strane cesty, dva opustené domčeky primurované k skalám – vlastne už len ich zvyšky a už prichádzame k východu z Bujanovského tunela. Trvalo nám temer 5 hodín, kým sme prešli od vchodu do tunela k jeho východu – vlak to prejde asi za 5 minút. Ale stálo to za to.
Ešte obídeme kopček, cez ktorý prechádza druhý ružínsky tunel a už sme aj na stanici. Šaňkovi s Majkou ide vlak skôr, tak im ešte aj zamávame. Domov si odnášame aj poslov jari – bahniatka – chlapčekov aj dievčatká a konáriky s červenými bobuľkami. A vo fotoaparátoch fotky lykovca, zubačky, pľúcnika, aj deväťsilu. Originály sme nechali rásť a tešiť ostatných.