kategórie:
Názov: Bujanov bez značky
Dňa: 25.09.2016
Účastníci: Makovica, Danka, Šaňko, Maťka, Andrejko, Emka
Hostia:

P1390596.JPGcesta tunelom P1390606.JPGza tunelom doľava P1390608.JPGno poďte aj vy dve P1390615.JPGprvá pauzičke v stúpaní P1390620.JPGskalky P1390624.JPGskalky
P1390631.JPG P1390640.JPGa zasa skalky P1390656.JPGhadia kostra P1390664.JPGskalné ihly na vyhliadke P1390666.JPGpohľad smerom Margecany P1390670.JPGfotíme lišajníky
P1390672.JPGaj takéto P1390686.JPGoproti Šľuchta P1390692.JPGna vrchole Bijanova P1390701.JPGvrchol č. 2 P1390704.JPGobrovská jedľa P1390705.JPGpohľad na náš cieľ
P1390717.JPGRužín zastávka P1390719.JPG

Popis akcie: 

Šaňko už dávno túžil prejsť Bujanov ešte raz aj so svojimi drobčekmi, tak sme to teda uskutočnili - pre budúcnosť - asi tam treba chodiť v období opadaných listov, výhľady sú krajšie.

Prichádzame pohodovo vlakom o 10.01, vystupujeme z Rolovej Hute. O schvíľku sa dorúti zerlený Seat a privezie aj Danku z Margecian. Sme všetci, môžeme vyraziť. Obdivujeme tunel - je krásne vyčistený od nánosov bahna a prejsť cezeň je teraz ozaj radosť. Posvietime si aj na strop a obdivujeme hlavne úsek sekaný priamo v skale.

Hneď za tunelom odbočujeme na slabo znateľný úzky chodník a strmo stúpame. Toto strmé stúpanie priamo po rebre hrebeňa plnom skaliek je dlhé vyše kilometra a s prestávkami na obdivovanie žaľuďov, salamandier, žabiek, húseníc, bukvíc, troj- a viacfarebných listov nám trvá temer 2 hodiny. Prichádzame k prvej vyhliadkovej plošinke, listy však ešte neopadali, tak výhľad nie je dokonalý. Pokračujeme v stúpaní, ale tušíme, že k skalným ihlám by sme už mali odbočiť -odbočíme, ale trošku priskoro, tak sa dostaneme presne pod ihly a treba na ne vyliezť. Zdanlivo neriešiteľný problém s 2 malými drobcami sa však hravo vyrieši. Sprevádza ho síce hurónsky rev najmladšieho účastníka, ale nakoniec sme tam - na nádhernej plošinke na vysokej skale. Vedľa nás sa týčia skalné ihly, všade rastú lišajníky najrozmanitejších tvarov a farieb. Likvidujeme obsahy batohov iod chleba, cez hrušky až po keksíky, aby sm nabrali sily na šalšiu cestu.

Ešte chvíľu stúpame, kým sa dostaneme na vrcholovú lúku. Už pomaly zarastá, tráva je vysoká, plná rosy. Na vrchole žiadny triangulák, ani tyčka, takže ho identifikujeme len podľa navigácie. Pokračujeme ako  húsenkovou dráhou po hrebeni a tu ľaľa - na druhom, podľa mapy o meter nižšom vrchole je aj triangulák aj zrúcanina nejakej drevenej stavby, keď sme tu boli posledne (2007), tak sa zdalo, že to bola možno aj rozhľadňa.

Schádzame ďalej lesom plným nádherných stromov. Jednu obrovskú jedľu skúšame objať -  Makovica, Andrej a Emka to zvládajú len tak-tak.  Čas sa nám kráti, tak trošku pridávame do kroku. Po strmom zostupe sme konečne na asfaltke a o chvíľu aj na stanici. Zakývame Danke, ktorá ide skorším vlakom opačným smerom a už je tu aj náš vláčik. Bol to pekný deň.