Názov: | Bozkávanie pod Čerešňou |
Dňa: | 01.05.2015 |
Účastníci: | Makovia, Ľubko + 20 víkenďákov |
Hostia: |
Na Palackého sa nás stretáva len zopár, ale kým po starej sečovskej ceste dorazíme k vodojemu na Furči, je nás už 22, či dokonca 23. Hneď sa vydávame po peknom známom esíčku do Hrašovíka. Niektorí idú priamo, my poznávaniachtiví ideme obchádzkou k malej zvoničke.
Ďalšou zastávkou je obelisk v Rozhanovciach. Potom už opúšťame cestu a ideme poza kostol ponad dedinu priamo na odbočku na Lesnú ulicu (príznačný názov), po ktorej sa dostaneme do esa. Nádhernou cestou ako na húsenkovej dráhe sa dostávame na vrchol stúpania smerom na Čižatice. Keˇťže nikto netúži ísť pozrieť prameň, ktorý je obyčajnou zanedbanou studničkou v lese, vynechávame odbočku Prameň kráľa Karola a pokračujeme priamo do Čižatíc krásnym zjazdom.
Na konci dediny opäť podľa smerovky stúpame na vrch Tablo a konečne ju vidíme - teda ich vidíme - Čerešenku a Čerešenku - strom a rozhľadňu. Bicykle parkujeme pod vežou a z veže sa podozrievavo pozeráme na nepekné tmavosivé mraky, ktoré sa chystajú na nás vypršať. S Laďom Majiskym Makovica študuje v teréme cestu smer Ortáše, ktorá by mohla byť skratkou k Tufovému kaňonu. Keďže ale máme veľa účastníkov, ktorí by možno neboli naklonení krtkovskému sôsobu turistiky - teda zmen plánu podľa "náhleho vzplanutia mysle" alebo jednoducho podľa toho, "kde sa nám páči". Ideme teda po ceste do Chrastného a cez kopec po miestnej asfaltke, potom anelke a potom poľnej ceste prichádzame skratkou do Kráľoviec. Pponiektoré víkenďáci sú dosť nedočkaví, derú sa dopredu a samozrejme vbehnú do cigánskej osady - teda na jej okraj a tu bezrade čakajú. Makovica to rieši po svojom - veď to nie sú levy, neuhraznú. Rozbehne sa na biku pomedzi husto obývané domce a ostatné trielia za ňou - samozrejme, že sme prešli bez ujmy.
Z Kráľoviec do Ploského je len na skok, z Ploského k panelke ešte kratší. Tu sa čakáme, aby nikto nezbehol z cesty. Kúsok po panelke, cez rampu a doľava popred bývalú hnojnú jamu. Tu, kde sa vzal, tu sa vzal stojí Laďo, vraj nás už hodnú chvíľu čaká - zobral to po tejceste, na ktorú s Makovicou hľadeli z rozhľadne - teda možnosť peknej lesnej skratky existuje - nabudúce ju nájdeme.
Po prelezení kaňona sa vraciame na cestu a kolektív mokuchtivých víkenďákov to berie najkratšouo skratkou do Budimíra. Vôbec im nevadí, že sa budeme trajdať po hlavnej ceste pomedzi autami, hlavne, že budeme čo najskôr "U Mariky" v Budimíre, či ako sa to tam volá. Časž z nás sa odpája a pokračuje ďalej cez Ťahanovský les popod diaľnicu a po starej asfaltke na Zelený dvor. Tu oficiálne končíme, i keď niektorí s Makovicou objavujú po prvýkrát lesný chodník priamo na Ťahanovce.
Nezmokli sme a niektorí sme sa pod tou čerešňou aj pobozkali a niektorí k nej ani nedošli.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4535x