kategórie:
Názov: Bikovačka okolo Hornádu a ešte ďalej...
Dňa: 24.03.2012
Účastníci: Makovica, Danka, Peťa, Kopro, Kika, Mates a na 10 minút aj Braňo
Hostia:

P1170759.JPGna štarte aj s Braňom P1170763.JPGkonečne vonku z tunela P1170764.JPGtadiaľto cesta nevedie P1170766.JPGPeťa machruje z bezpečnej diaľky pri ohradníku P1170768.JPGKopro-rýchlo preč odtiaľto P1170771.JPGale veď my sme mierumilovné
P1170773.JPGbahniatka a včielky P1170776.JPGobed u Starej mamy P1170777.JPGNapoleonov klobúk dvakrát P1170779.JPGv Malom Ružinku P1170781.JPGtoto je nová modrá P1170785.JPGaj toto je nová modrá
P1170789.JPGlykovec na novej modrej P1170791.JPGkonečne na Vozárskej P1170793.JPGprvú poriadne záveje P1170796.JPGhlboké lístie P1170803.JPGsnežienka na Vysokom P1170811.JPGtoto bol prístrešok
P1170817.JPGjediný Kopro toto zjazdil

Popis akcie: 

Makovica, už nikdy nepovedz, že na štarte sa dohodneme, kam pôjdeme...a najmä vtedy, ak ide o bike a je pri tom Kopro. Potom to tak dopadne, ako dnes......ale pekne po poriadku.

Ide o prvý väčší cyklovýlet, Peťa potrebuje byť do 14,00 doma, takže si určite dáme niečo ľahšie. Makovica navrhuje jazdu okolo Košíc cez Ťahanovce, Furču, Hrašovík a Budimír. Peťa jajká nad kopcami a najradšej by šla len na Klatovianku. Kopro cez Dankin telefón kričí, že na Lájoškúúúú. Kika a Mates sú bez názoru a Braňo, ktorý nás prišiel na kolobežke pozrieť na miesto zrazu, pozýva na návštevu ich domu, ak by sme náhodou išli aj cez Kavečany - no Braňo, máš smolu, nešli - ale veľa nechýbalo.....

Koprovu Lajošku pre hrozbu snehu a ľadu rušíme a vydávame sa smer Anička. Peťa nenápadne odláka našu pozornosť od stúpania na Ťahanovce, vraj poďme pozrieť starý Ťahanovský tunel, vraj je otvorený. Tak teda odbočka, či vlastne zmena prvá - pri tuneli je desná špina, ale brána ozaj chýba. Samozrejme leziemme dnu a prechádzame tunelom pomedzi tisíce rozbitých, alebo len pohádzaných starých sklenených fliaš, čo si tu kedysi odložila Frucona. Na druhom konci tunela vyrušíme dvojicu v aute, ktorá si tu našla tiché miestečko, aby mohli "páchať neprístojnosti" -  teda, že by "trpeli" dostatkom romantiky, to sa ozaj povedať nedá....

Keď už sme na tejto strane tunela, pokračujeme ďalej smer Kostoliansky most. Keďže ešte nikto nebol na konci cesty za chatovou osadou, ideme opáčiť, či reku neprejdeme - Makovica skúša strmý chodník vedúci na skalu - zjazďuje ho po zadku, takže vieme, že neprejdeme. Vraciame sa k mostu. Zastavujeme dvojicu samovrahov, ktorá sa chce vydať na most s vlakom od chrbta 3 minúty pred príchodom rýchlika. Ani sa veľmi nevzpierajú, poslušne čakajú s nami a potom zdržujú pomalou jazdou po moste.  Predbiehame ich a pokračujeme ďalej smer Kysak. Makovica kontroluje stav mostu pred Trebejovom - ešte je prejazdný a v Trebejove odbočujeme pri stanici cez trať, že možno natrafíme na lávku, ktorá by tu niekde mala byť - mala, ale ako zisťujeme až neskôr, opačným smerom. Ideme po hrboľatej ceste okolo ohradníkov, v ktorých sa pasú krásne koníky. Peťa frajerí, keď vidí, že sa k nej cez ohradník nedostanú, Kopro frfle, že nemá rád tieto zbytočne veľké zvieratá a Makovica povie len "o-oooo", keď poľná cesta končí na brehu a ostatní bikeri idú po druhej strane Hornádu. Kričíme na nich, že kadiaľ sa dostaneme na druhú stranu a oni na to, že predsa cez most. Tak teda opäť čakáme, kým prejde vlak a rýchlo prekonávame aj tento most.

V Kysaku krátka návšteva u Ševecovcov, Makovica dočerpáva vodu a už aj sa dohadujeme, kam ďalej.Vraj keď už sme začali s tými tunelmi a mostami, poďme do Bujanovského tunela. Peťa sa teda odpája, ide späť do KE cez Lemešany a my ostatní odkrajujeme kilometre hore Hornádskou dolinou - Salamandre nie sú doma, takže prvá zastávka je až na prvej tohtoročnej kofote u Starej mamy v Lodine - krásne prostredie, fajné ceny, milá krčmárka a plno. Sedíme pri stole na brehu Hornádu a obedujeme, je tesne pred 12-tou. Pred pol jednou sa poberáme ďalej. Odrazu, ani nikto nevie ako, sa z Bujanova stal Ružinok a už sa aj štveráme po modrej smer Ružínska jaskyňa. Samozrejme na bikoch neodbočujeme okolo potoka, ale vzorne pokračujeme po modrej. Makovicu desne bolí koleno, tak používa ako elasťák preloženú bafku - nie je to bohvie čo, ale lepšie ako nič. Neodbočujeme ani po starej modrej, vraj treba vyskúšať, čo nám to tu ponúkli značkári... no páni, táto modrá značka je vhodná tak akurát pripraviť samovrahov-čakateľov na ich záverečný výkon - dlhé, nudné, uťahané, nezáživné, ísť to pešo, je to na plač. Konečne prichádzame na Vozársku. S radosťou opúšťame modrú značku a po Makovicinej skratke upaľujeme na Vysoký vrch - no upaľujeme tak rýchlo ako sa po blate, mlákach, miestami po 30 cm vrstve lístia, či polmetrových závejoch dá....Pred 3. sme na Vysokom - krásny prístrešok zimu neprežil, hory snehu ho poskladali ako domček z karát. Sedia tu dvaja pešiaci, čo majú namierené do Kysaku. Nekonečne sa čudujú, že ani jeden z nás si nedá slivovicu, aj keď on pozýva, lebo má meniny.

Dojedáme zásoby, trochu sa navzájom doberáme, Makovica fotí snežienky, ktorých je všade naokolo plno. Predierajú sa zo spúšte konárov a kmeňov popadaných stromov, ktoré tu zanechal masívny polom. Chceme byť už čo najskôr dolu na asfaltke. Cesta po modrej sa ale nezdá byť najlepšou alternatívou. Celý svah je pokrytý popadanými stromami, všade konáre, korene, kmene. Len Kopro tvrdošijne sedí v sedle. My ostatní podliehame pudu sebazáchovy a biky tlačíme. Po nejakom čase, keď nám už tŕpnu prsty zo stláčania brzdy, prichádzame na lesnú cestu. Ďalej už je to jednoduché - nadol, nadol, nadol..... Kopro rozdáva lekcie klopenia zákrut, jazdy po štrku, aj efektívnosti brzdenia.

Na Alpínke - je pol 5., sa opäť delíme, Makovia a Kika majú toho už dosť a rozhodujú sa, že na žiadny Bankov už nejdú a švihajú rovno dolu cestou domov. Kopro a Danka idú akože odprevadiť Matesa, ktorý to má na KVP cez Bankov najbližšie.

Zhodnotenie? No, nechali sme sa Koprom oblbnúť - to sme radšej mali vziať tú Lajošku, to by bolo asi tak polovičné trápenie. Ale bolo pekne - kvitne už choclačka, snežienky, podbele, bahniatka a Makovica videla aj nádherne rozkvitnutý lykovec.

Štatistika: 61 km, priemerná rýchlosť 11,5 km/hod., prevýšenie 963 metrov - na prvý výlet pekné