kategórie:
Názov: Bašta a Vysoký vrch
Dňa: 23.03.2013
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1260716.JPGprvá dnešná stopa sa identifikovala ľahko - bicykel P1260720.JPGhoráreň P1260722.JPGcestu závej úplne vyrovnal P1260725.JPGpohľad do doliny od bašty P1260728.JPGa som na bašte P1260730.JPGpohľad nadol
P1260746.JPGsmiešna stopa - komu patrí? P1260752.JPGno, tieto sú moje P1260765.JPGužívam si závetrie a pripekajúce slniečko P1260768.JPGmráčik-samotár P1260781.JPGčo tu stálo? dĺžka stopy min. 10 cm P1260802.JPGnový prístrešok na Vysokom vrchu
P1260803.JPGhurá, som vyššia ako smerovník P1260812.JPGpopadané stromy pod Vysokým P1260825.JPGtakto skáže v snehu veverička

Popis akcie: 

Ráno sa na stanicu nikto okrem mojej maličkosti nedostavil. Kúpila som si síce lístok do Ružína, ale náhlym vzplanutím mysle som vyskočila z vlaku v Kysaku. Zdalo sa mi, že je tam na kopcoch menej snehu a navyše nebudem závislá od vlaku, keďže cez Vysoký vrch prídem do Košíc pešo.

Vystupujem z vlaku, víta ma svieži vetrík a len slabá pokrývka snehu - takže sa mi zdá, že to bola dobrá voľba. Prefrčím okolo horárne a odbočujem do strmého stúpania. Pribúda snehu a hlavne popadaných stromov. Na hrebeni sa pridáva aj svieži uragán...ešteže tie snehové záveje sú hore namrznuté tak nahrubo, že pri opatrnej chôdzi ma udržia. Napredujem teda pomerne rýchlo a o chvíľu som na bašte. Je síce jasno, ale viditeľnosť do diaľky je trochu zahmlená, tak ma ten pôvodný plán vyliezť na Šivec ani nemrzí.

Pokračujem ďalej lesom. Po chodníku sa ísť nedá, je tam nafúkané miestami aj po stehná snehu, tak štrikujem pomedzi stromy. Kapucňa na hlave, obmedzený výhľad, takže striehnem na každú značku, aby som sa nestratila medzi stromami. Viackrát sa trošku zamotám medzi stromy, takže zadšej zapínam GPS, aby som si priebežne sledovala smer. Nikto tu predo mnou ešte nešiel, takže si šliapem vlastnú stopu a sledujem tie zvieracie naokolo. Tie drobné si akurát fotím, ale odrazu natrafím na stopu, ktorá vyzerá, akoby ju tu niekto otlačil formičkou - je úplne ostrá, čerstvá a nezaviata snehom....teda sme sa asi dosť natesno minuli. Fotím a prikladám tam aj rukavicu, aby bolo vidieť aká je veľká - má aspoň 10 cm. 

Prielohy míňam asi o 100 metrov, stretávam sa s modrou značkou a o chvíľu som na červenej. Tento úsek už pamätám a viem, že po ceste nemôžem - celý úvoz je zaviaty až zarovno cestou, pred pár rokmi som do toho vbehla a potom som už len vyplávala von. Konečne som na Vysokom vrchu - PREKVAPENIE!!!!! stojí tu nový prístrešok, ešte síce nie je hotový, na streche je miesto šindľa ešte celta, ale vnútri je už aj jedna lavička. Dám si krátku pauzu a konečne sa najem a napijem horúceho čaju - žalúdok už hodnú chvíľu protestuje proti pôstu. Rozhliadam sa okolo - vietor navial záveje do úžasných ornamentov. Smerovník je nižší ako ja....

Hurá, nachádzam prvé stopy - prichádzajú od Hrešnej a pokračujú na Pokrivý - ani sa nezastavili v prístrešku. Idem im teda oproti a o chvíľu, keď vidím kanadami vyšliapané odpočinkové miestočko, mi to docvakne - to určite trampi opäť išli nočným pochodom na jarníky - spýtame sa Jaja. 

Zvyšok cesty mi rýchlo ubieha. Na odbočke na Hrešnú stretávam skupinku detí s učiteľkami, fotím ich a cupitám ďalej. Začínajú sa objavovať prví bežkári, Kojšovka mi máva na pozdrav a Tatry sa mi schovali. Tak si aspoň trochu posedím na lavičke - darmo, sólo stopa na dĺžke 16 km dá zabrať. O chvíľu som na Hrešnej a za polhodinku nasadám do autobusu.

Doma sadám ku kompu a po určení najväčšej dnešnej stopy mi naskakujú zimomriavky - asi som sa skoro stretla s vlkom......

Obrázok používateľa Anonym

Jánošička a Vysoký vrch

Je to asi náhoda, aj my sme chceli ísť popoludní na Sivec, ale nakoniec sa rozhodlo, že sa pôjde na Jánošíčku a Vysoký vrch. Vonku bolo sviežo, poriadna zima a fučalo o dušu. Rezkým krokom sme vybehli hore na Janošíčku, ale nedalo sa tam vydržať, výhľad nič moc. Mali sme čas, bolo pol štvrtej a tak sme sa vydali na Prielohy. Čakali nás záveje ale aj stopa, nejaké odvážne žieňa sa pustilo samo v zime a závejoch, klobúk dole a držalo sa aj značky. Tesne pred Prielohami sme aj my naďabili na pekné stopy ( (asi vlka). Výhľad z lúky Prieloh bol zato excelentný a hlavne bolo príjemne. Na Vysoký vrch sme dorazili o pol piatej. Výhľad zo skaly bol obmedzený ale pekný, ale fučalo tam statočne a kosa tiež bola dobrá. Po občerstvení v drevenej búdke, v ktorej bola poriadna zima, sme sa vracali späť do Kysaku. Túra sa vydarila, až na tu zimu a vietor.
Veľa pekných túr prajú Peter a Maroš Kováčovci.

Obrázok používateľa makovica

Ahojte kováčovci, ak sa

Ahojte kováčovci, ak sa vám zdalo, že som sa "celkom" držala značky, tak ja som šla mimo chodník zámerne - hľadala som vyvýšený terén s čo možno najmenším množstvom naviateho snehu, lebo v priehlbine chodníka bolo statočných 70 cm miestami aj viac....len som si z diaľky sledovala značky, či držím smer.... 

Makovica

Obrázok používateľa makovica

jeeej, zas mi išiel niekto

jeeej, zas mi išiel niekto v stopách... to som rada - keď už nie so mnou, tak za mnou. Nie že by som obľubovala tie samotárske výlety, ale občas to výborne prečistí hlavu.

Makovica

Obrázok používateľa Anonym

stopa

Ta stopa na fotke 11 je vlk.

Obrázok používateľa makovica

ja viem, takú veľkú

ja viem, takú veľkú mačku by som nechcela stretnúť... :-)

Makovica