kategórie:
Názov: Bachureň - Mindžová - Sabinov s Prešovčanmi
Dňa: 21.05.2017
Účastníci: Makovica, Janni, Duško, Kopro, Peťa, Laco
Hostia:

P1370751.JPGŠarišský hrad z opačnej strany P1370753.JPGkaplnka v Ostrovanoch P1370757.JPGzaujímavý plot na fare v Močidlanoch P1370758.JPGopäť všetky sopúchy z opačnej strany P1370763.JPGkríže v doline pod Renčišovom P1370771.JPGkonečne hore na Búčoch
P1370773.JPGaž pri smerovníku P1370781.JPGv šore na guľáš P1370783.JPGprichádza Laco P1370786.JPGútulň na Chotárnej P1370791.JPGvýstava našich bikov P1370793.JPGa my všetci spolu
P1370797.JPGspäť na Búče P1370801.JPGv sedle pod Bachurňou P1370807.JPGobčasné blatko na trase P1370810.JPGuž sme na zelenej - lúke, aj značke P1370817.JPGpod nami Dubovica a Lipany P1370821.JPGna Kamennej lúke
P1370826.JPGsiesta s vyhliadkou P1370829.JPGzjazd do Sabinova P1370831.JPGbrutálne serpentíny nad Torysou

Popis akcie: 

Makovici sa dostala do rúk pozvánka od Prešovčanov. Chystali sme sa na masovku s novými známymi a nakoniec nás v Šariši čakali 3 bikeri, z toho dvaja z Prešovskej rýchlej roty - prečo asi s nimi nikto nešiel, sme zistili aj my, keď sme ich dobiehali len s vyplazeným jazykom.

Z Veľkého Šariša nás čaká 22 km po asfalte - teda žiadna prechádzka po poriadne kopcovitom teréne a proti neskutočnému severnému vetrisku. Neustále len dobiehame dvojicu Prešovčanov. Hlavný organizátor Tono nás občas aj čaká, ale jeho kolega si to švihá ako namydlený blesk. Prechádzame nám úplne neznámym terénom cez Medzany, Ostrovany, Ražňany, Jarovnice (aj s vyhliadkou na kedysi vytopenú obrovskú osadu), Uzovské Pekľany a vchádzame do hlbokého údolia s cieľom v Renčíšove. Len točíme a točíme, ale stíhame vnímať aj nezvyčajné pohľady najmä na Čergov a Prešovské sopúchy z opačnej strany, ktorý nepoznáme. V Renčišove konečne vchádzame do horského terénu, i keď až na Búče vedie asfaltka. Až tam začína bikerský raj - ako pre koho....Makovici sa prestáva točiť ľavý pedál - rozpadli sa ložiská, a tak je to pre ňu ešte oveľa ťažšie ako by malo byť. O návrate však nemôže byť ani reči. Lúkou a lesom po neskutočných stúpaniach a hneď nato rovnako strmých klesaniach sa konečne dostávame po červenej na Mindžovú k útulni Chotárna. Je tu veselo, podáva sa guľáš a pivko, dokonca aj čaj tetušky uvarili. Posedíme, doplníme energiu, ale nie príliš dlho, chlapci nás už duria. Tými istými stupákmi a padákmi s vrátime na Búče a pokračujeme po červenej až do sedla Bachureň. Tu odbočujeme na zelenú. Už-už sa nám zdá, že tá večná húsenková dráha strmo hore-strmo dolu sa skončí, ale ani náhodou, stále je to hore-dolu. Stále sa objavujú krásne výhľady, len ich nespoznávame. Ešteže máme so sebou domácich, teda domáceho. Ostal s nami iba Tóno a je celkom rád, že sa môže podeliť so svojimi znalosťami. Občas stratíme Laca, ale vždy sa ho snažíme na orientačnom bode počkať. Krásny je výhľad na lyžiarske stredisko Dubovicu a na Lipany. Na Kamennej lúke s krížom si dávame odpočinok s posedením v tráve. Čakáme na Laca, ktorý si nevšimol nami nastraženú šípku na skratku a liezol hore na Marduňu. Medzitým sa ešte stihol vyrochniť v bahne a je z toho poriadne znechutený.

Potešujúcou stprávou ale je, že konečne ideme dolu a dolu a dolu...ale aby sa nepovedalo, je to občas aj chvíľku hore. Prešovské sopúchy sa k nám expresným tempom blížia. Krásnymi lúkami okolo radu krížov, ktorý má zrejme imitovať krížovú cestu, schádzame celkom nad Sabinov. Prudkými serpentínami schádzame až k Toryse, ale akosi sme sa rozpadli - Janni s Duškom nám chýbajú, ale o chvíľu sa hlásia, že zbehli na druhý koniec Sabinova. Kopro s Peťou pokračujú s Tonom do Šariša k autu a my ostatní berieme útokom cukráreň na Hlavnej ulici. Koláče sú mňam a aj zmrzka... Do odchodu vlaku je viac ako polhodinka  , tak si pohodlne posedíme.

Ešte prestup v Kysaku a  sme doma. V Košiciach fúka podobne, ale už nám je všetko jedno, nejako to domov dáme.