kategórie:
Názov: Bachledka
Dňa: 26.12.2014 - 27.12.2014
Účastníci: Ševecovci v plnom zložení
Hostia:

Jezerské_jazero.JPGjezerske jazero Jezerske_jazero_zasnezena_hladina.JPGJezerske jazero pozorujem_troch_ludi.JPGPozorujem vrchol Lomničáku snezenie_a_snehove_delo.JPGsnehové delo vyhlad_z_vyhliadkovej_veze_na_tatry.JPGvýhľad z veže smerovnik_obchadzka_koli_kalamite.JPG
výhľad_na_kalamitou_zničené_tatry (1).JPG v_dialke_zelene_pleso.JPG IMG_9015.JPG

Popis akcie: 

Toto spísal Jerguš. Ak sa pozorne začítate, niečo sa aj naužíte.

26.12.2014 

Účastníci: Jerguš, Milan, Eva, Veronika, Štefan 

Ráno niečo po 09:00 sme dorazili na parkovisko pri chate
Bachledke (ústie Bachledovej doliny) a odtiaľ po žltej značke najprv
miernym stúpaním cez dolinu a potom strmým kopcom ku vyhliadkovej veži
a ku Jezerskému jazeru.

Výhľad z vyhliadkovej veže bol spočiatku pekný. Bolo
vidieť druhý najvyšší štít slovenských veľhôr. Vedľa neho sa na prvý pohľad
zdalo, že Kežmarský štít je vyšší ako Lomnický štít, ale v skutočnosti
nebolo tomu tak, pretože Kežmarský štít ma výšku 2556 m.n.m. a Lomnický
štít 2634 m.n.m. Viditeľnosť bola spočiatku lepšia, ale po chvíli sa ponad
Tatry nasúvala masívna oblačnosť, z ktorej celý zvyšok výletu
snežilo.  Vločky boli perfektne vykryštalizované.
Snehové vločky zo zlúčeniny kyslíka a vodíka ako aj drobných čiastočiek
prachu, respektíve peľu. Kryštalická štruktúra každej vločky je zjavne iná,
pretože každá ma iný tvar. Overili sme to na vybranej vzorke 10 vločiek, ktoré
sme odchytávali a následne pozorovali. Smer a rýchlosť vetra sme
nedokázali zistiť, pretože sme nemali vhodné meracie prístroje
a pripojenie na internet. Na vyhliadkovej veži sa nachádzal aj ďalekohľad,
ktorý síce bol na mincu, ale fungoval aj bez nej a my sme tak mohli pozorovať
troch ľudí na Lomnickom štíte.

Od vyhliadkovej veže smerujeme k Jezerskému jazeru po
zelenej značke. Začína dosť husto snežiť. Touto cestou kráčame prevažne z kopca
až k Jezerskému jazeru. Z tabule pri jazere sa možno dočítať
o tom, že Jezerské jazero je od 16.01.1967 vyhlásené nariadením
Predsedníctva SNR, ktoré vzniklo zosuvom na flyšovom súvrství, za prírodnú
rezerváciu Jezerské Jazero.  Jazero  sa nachádza v správe PIENAP-U
a jeho rozloha je 2,18ha s maximálnou hĺbkou 6 metrov. Svojou polohou
pod hrebeňom Spišskej Magury dotvára malebné zákutie v tomto krajinnom
celku.

Od Jezerského jazera sa vraciame ku autu, ktoré bolo
zaparkované pri chate Bachledke. Najprv ideme po cyklistickej cestičke ku vyhliadkovej
veži. A však ku vyhliadkovej veži sme akosi nedošli, pretože nebola
poznačená odbočka do kopca, ku veži. Našťastie sme si to včasne uvedomili
a strihli sme si to krížom popod lanovku. Zimnú krajinu nenapĺňal len
sneh, ale aj početné snežné delá, ktoré od rána usilovne zasnežovali zjazdovky.
Pri jednom snežnom dele sme sa dočítali aktuálnu teplotu vzduchu, ktorá bola
5,6°C pod nulou. Kráčame popod lanovku strmším kopcom ku hornej stanici lanovej
dráhy mimo prevádzky a odtiaľ cez zjazdovku ku Bachledke. Milan spadol
trikrát a ja a Štefan raz. Zaujímavosťou je, že za celý náš výlet sme
nestretli a ani nevideli ani jedného človeka.

Dátum: 27.12.2014
Účastníci: Jerguš, Milan, Eva, Veronika, Štefan

 

Vyrazili sme o 9:00 z Tatranských Matliarov po
žltej značke na rázcestie nad Matliarmi (1020 mnm.), odtiaľ po modrej značke na
rázcestie Šalviový prameň (1200 mnm.) a následne po žltej na chatu pri Zelenom
plese (1551 mnm.).  Ráno sa javilo, že
bude pekne slnečno. To sa však zmenilo už nad rázcestím nad Tatranskými
Matliarmi a začalo husto snežiť. Na smerovníku Šalviový prameň bola
tabuľa, že turistický chodník na Biele pleso je uzavretý kvôli spracovaniu
hmyzovej kalamity.  Akoby mávnutím
čarovného prútika asi 20 minút od chaty pri Zelenom plese sa obloha vyjasnila
a bolo pekne slnečno. Ukázali sa nám vysoké skalnaté vrcholky Belianských
Tatier. Po príchode na chatu sme z teplomera zistili, že ukazuje
prijemných  -14 °C. Následne ideme si
sadnúť do chaty, kde čítame čo dobré si dáme pod zub. Nakoniec sme si však
nedali nič, a to nie preto, žeby sme hľadali hranolky, vyprážaný syr  a iné polotovary ako písalo na tabuli na
chate, ale preto, že sme mali aj vlastné zásoby a tie bolo treba zužitkovať.
Na ceste sme stretli veľa turistov so Slovenska, Poľska, Česka, ale
aj Maďarska. Pri ceste naspäť, asi po polhodine sa opäť rozsnežilo
a snežilo celu cestu až po rázcestie Šalviovým prameňom.