kategórie:
Názov: Ako sme (ne)bicyklovali na Kojšovke
Dňa: 29.11.2008
Účastníci: Peťa, Kamil, Kopro
Hostia: Drobček - Janko

29112008002.jpgto je paráda, tooooľko snehu a bicykle 29112008008.jpga zasa sneh.... 29112008012.jpg...a hmla.... 29112008016.jpgaj takto vyzerá jazda od Lajošky 29112008020.jpg...a takto vyzarajú prichádzajúci noční jazdci

Popis akcie: 

Tak, ako to napísal náš Drobček - Janko:
Už ani neviem koho to bol nápad, dať si výšľap z Košíc na Kojšovku lesom na bicykli. Celú jeseň som sa dušoval, že na zimu neprestávam jazdiť, tak sa odmietnuť nedalo. Vybavený novučkým zimným termoprádlom, čelovkou, predným i zadným svetlom a nejakými pochutinami som sa vybral na miesto stretnutia - Štadión Lokomotívy.
Keďže som si deň predtým kúpil dostatočnú zásobu bateriek, nemusel som meškať tak, ako ostatní. Apropo ostatní: Nelka, Kamil a Kopro. Aspoň som si za ten čas stihol vymeniť predné brzdové gumičky, čo sa neskôr v ten deň ukázalo ako správny ťah.

Je čosi pred pol deviatou sobota ráno a my vyrážame zasneženým červeným cyklochodníkom na Bankov. Dobrá nálada sa strieda s udychčanými zastávkami a hľadaním každého kúska trakcie. Takmer všetci máme pneumatiky solídne podhustené iba Nelka si nie a nie povedať, možno preto celý čas viedla rebríček pádov. Od Bankova to už ide oveľa ľahšie, chodníky su vychodené, učíme sa zvládať powerslidy aj prednými kolesami a až na Kamila zisťujeme, že ráfikové brzdy nie sú na zimu. Cestou stretávame skupinky napešo, polovica z nich si ťuká na čelo a druhá polovica obdivuje a možno aj trošku závidí.
Zázrakom sme sa dostali až na Jahodnú, ale padlo rázne rozhodnutie, že občerstvovacia zastávka až na Lajoške, takže po krátkej provokácii lyžiarov pod zjazdovkou sa vydávame maratónskou trasou. Je už okolo obeda, postupujeme opatrne a pomaly, cesta je pekne vyjazdená od pár áut a les je rozprávkovo zasnežený.
Po príchode na chatu len odkladáme bicykel do prázdneho stojana a utekáme sa zohriať dnu. Chatár to ako vždy istí teplými polievkami, studenými kofolami, párkami a tak sa do toho všetkého po slávnostnom prípitku púšťame. Po veľmi dlhom posedení, krátkej úvahe a presviedčaní dvoch prísediacich, ktorí práve šli smerom z Kojšovky sa aj pod tlakom tmy rozhodujeme pre cestu späť domov. Takže sa pomaličky balíme a čakáme na tmu. Chatár nás vyprevádza a my sa štýlom “lyžuj na bicykli” s jednou nohou na zemi púšťame nadol.
Svetlá svietia k spokojnosti, adrenalín by ste cítili na kilometer. Aj keď v určitých krotických momentoch by ste na ten kilometer zacítili aj čosi iné. Prvých cca 200 metrov je to iba o lyžovaní a zohrievaní ráfikov (v Kamilovom prípade kotúčov). Akonáhle boli trošku nahriate, už to brzdilo, teda, spomaľovalo kolesá. S veľkým kusom odvahy sa hrnieme cez skaly na Pišivenkách a aj “zjazdovkovým cik-cakom” na jahodnú. Ešte sa stihneme pozrieť na začiatok novučkého slombistického singla, ale nechaváme ho zakrytý panenským snehom a pokračujeme po červenej. Na polceste na Bankov sa už sneh mení v hnusnú čvachtanicu a sem-tam prekukne aj blato. Tma i hmla je riadna, ale chodník je vychodený a cestou domov už nestretávame nikoho.
Na Bankove je to už také mokré, že sa radšej púšťame dole cestou. Príchod domov cca o ôsmej. Tachometer som radšej nechal doma, takže dalšie podrobnosti nebudú. Teším sa z celej cesty ale najviac sa teším na najbližší výlet.