kategórie:
Názov: Ako mostíky boli i neboli a koláče tiež boli i neboli.....
Dňa: 08.05.2014
Účastníci: Makovica, Zuzka, Jerguš, Zlatko a v druhej vlne Peťa
Hostia: + ďalších 11

P1330274U.jpgpečiatkovanie-obľúbená činnosť P1330276U.jpgnajmä pre tých najmenších P1330278U.jpguž im ani nie je zima P1330281U.jpgDorotkino nové slovo - kepuč...hádajte, čo znamená P1330283U.jpgnajmenšia Viktorka P1350776.JPGa takéto počasie máme o 17.00
P1350780.JPGkoláčiky chutia P1350782.JPGa nebezpečné mraky strašia P1330265U.jpg

Popis akcie: 

Je 6.00 ráno a leje ako z krhly. Je 8.00 a prestáva pršať. O 8.30 Makovica zisťuje, že Jerguš aj so svojimi 3 kamarátmi už vyrazili...nikto nevie, prečo tak skoro...začína pršať. Makovica im volá, aby ju počkali a niekde sa skryli - čakajú ju vzorne...rovno na daždi na detskom ihrisku, hoci o 20 mertrov ďalej je suchý podchod.

Tak teda bicyklujeme spolu v daždi, klebetíme, obchádzame mláky. Nevystrojení chalani ale na mosta na Aničke konštatujú, že už sú celkom mokrí a idú domov. Tak sa s nimi lúčime a Jerguš na Makovicinu vetu, či aj on ide domov, hrdo odpovedá typickou krtkovskou vetou - "A prečo, veď nie som z cukru!"

Na súdkoch nás čaká Zlatko, ktorý si pre istotu nezobral ani vetrovku, prišiel len v mikine...vraj už prestalo pršať. Onedlho sa blíži Zuzka v žltej dumenej nepremokavej vetrovke, len nohy má celé mokré.

Tesne po 10.00 prichádza zlatý klinev programu, Dorotka v crooseri, Tejko na novom bicykli a ďalší prírastok až hen z Belgicka - Marta s malou Viktorkou.

Dumáme, čo ďalej, ale keďže leje ako z hasičskej striekačky, uzatvárame to tak, že nám dnes musí stačiť jeden most a jedna lávka cez Čermeľský potok. Deti si opečiatkujú preukazy a spoločne odchádzame domov. Je 11.30, leje ako z krhly a my si zasa raz vieme vážiť strechu nad hlavou a sucho domova.

To sme ale ešte nevedeli, aký bol dnes výnimočný deň na mostíkoch, lebo Marta aj s Viktorou práve u nás odštartovali svoju petičnú akciu za slobodné rozhodovanie budúcich mamičiek, ktorá skončí až v Bratislave...takže keby nebolo dažďa, možno by Krtinec aj bol slávny.

Je 15.30, chodníky sú suché, nebo modré a slniečko pripeká - niekto nám to asi urobil naschvál.... Peťa sa už vrátila z práce a tak zachraňujú s Makovicou krtie renomé v Amorovej cukrárni. Po príjemnej pohodovej jazde na slniečku dobre padol koláčik a vykúpili sme aj do zásoby to, čo sme si objednali. Cestopu späť opäť pridávame plyn, lebo od západu sa na nás blíži nový čierny mrak. Dážď sa ale z neho našťastie nekonal.

A tak mostíky boli i neboli a koláče tiež boli i neboli.