kategórie:
Názov: 7. medzinárodné stretnutie na Miliči
Dňa: 22.04.2012
Účastníci: Makovica, Peťa, Zuzka, Rasťo
Hostia: Peco, Palo Orgonáš a ďalší miovníci bicykla (aj trekového)

P1180158.JPGKošice opäšťame popod rozkvitnuté sakury P1180160.JPGhmla pred Valalikmi sa rozplýva P1180163.JPGsama-jama do Valalikov P1180165.JPGv Skároši ostávame nasucho-krčma zavretá P1180171.JPGpauzička na hranici P1180173.JPGcestou na Bodorét
P1180176.JPGod Bodorétu na Milič P1180178.JPGkonečne hore P1180185.JPGspoločný ceremoniál P1180189.JPGnaša malá partia, Makovica fotí a Peťa už išla napred P1180190.JPGaj takto sa pohybujeme po hrebeni P1180193.JPG...joj, už len kúsok...
P1180194.JPGrýchlo zjazďujeme na Márovku P1180195.JPGz Malej na Veľkú Márovku P1180197.JPGZuzka, máš pravdu, ideme TÝMTO smerom P1180201.JPGv sedle pohľad na Slanský hrad P1180204.JPGv Bohdanovciach na bidielku s kofolou

Popis akcie: 

Po sobotňajšom večernom lejaku nám nebolo všetko jedno. Ale ranný pohľad z okna zaznamenal teplo a hmlu a vysoko nad hlavou presvitajúcu modrú farbu. To znamená, že z toho niečo bude.... a bolo! Zrána hmla, ale potom prekrásny teplý deň s množstvom slnka, dobrej pohody a športového výkonu.

Makovica vyráža z domu o 6.30, aby na stanici vyzdvihla účastnícke listy. Potom sedí sama opustená pred Auparkom a čaká na skalných , ktorí to po včerajšom daždi nevzdali. Ako prvý prichádza Peco...i keď mu kazíme rýchlostný priemer, rád sa pridáva k nám, veď kto by NÁS nemal rád, no povedzte.....

Nakoniec nás je 9 a vyrážame popod nádherne rozkvitnuté čerešne na Južnej triede. Prvá zastávka na OMV na konci Košíc - dofukujeme kolá a poniektorí kávičkujú - skrátka ako praví účastníci cestnej premávky. Do Valalikov dorážame v jemnej hmle. Pokračujeme rýchlym tempom, ale o chvíľu nás začínajú predbiehať ťažké kamiony so štrkom. Tak teda pridávame, nech sme už skoro preč z hlavnej cesty. V Ždani  odbočujeme konečne na vedľajšiu cestu. Konečne máme pokoj od áut, ale začína zároveň pekné stúpanie. V Skároši by sme si radi dali kofolu, ale nie je ešte ani 9 hodín a na krčme je kladka ako päsť. Tak teda nasucho pokračujeme stále hore kopcom a pauzičku si dávame až na hraniciach. Peco vyťahuje svoju klasickú dózu presne na rozmer batoha a má ju plnú úžasne vyzerajúcich doma robených toastov. Peťa ponúka mierne natopenú višňovú Milku - nevyzerá vábne, ale chutí skvele. Po krátkej pauze pokračujeme ďalej - trápne jednotvárne po miestnej asfaltke stále hore kopcom až k domu s bosorkou. Tam narážame na prvých maďarských priateľov. Je ich plný autobus, a tak sa s nimi až po vrchol spoločne plahočíme po modrej značke. Nepochopiteľne zahradená asfaltka aj s kamerami to bikerom poriadne komplikuje a kus cesty po kameňoch a koreňoch aj tlačíme. Sorry, Gaston, ale toto ani Peco neprešiel v sedle biku. Je tu postavený nový plot a nová brána, takže tronistická bledomodrá trase je už zrejme za plotom a jediná cesta vedie po modrej.

Na vrchol dorážame práve včas, ani nestihneme dojesť a už začína ceremónia zvítania maďarských a slovenských turistov. Peťko Dombrovský to vymyslel s občerstvením úžasne - každý chodí s krabicou alebo vrecúškom a ponúka - sladké, slané, čokoládové dobroty. Jednému by bolo z toho pomaly aj zle. Vyhrievame sa na slniečku, tesne po 12. Peťa odchádza, potrebuje stihnúť vlak z Blavy o 14.07, lebo príde Kamil. My odchádzame tesne pred pechotou, aby sme ich opäť nemuseli obchádzať a ohrozovať. Úsek, ktorý sme striedabo tlačili a útrpne zjazďovali cez skaly a konáre, teraz zjazďujeme v pohode. Na odbočke sa ujíma vedenia Makovica a bezpečne nás privádza na Márovku. Z Malej na Veľkú je to len skok a tu už začína krásna lesná asfaltka. letíme s vetrom o závod a za pár minút sme v sedle. Je len pol druhej, takže rozhodnutie je jednoznačné - bikom až do Košíc. V Rákoši aj v Bohdanovciach prekračujeme povolenú rýchlosť v obci a zapichujeme to v krčme. Vhňnútri je smrad až strach, ale na verande pred krčmou krásne svieti slniečko. Sedíme na múriku a vychutnávame sladké bublinky.

Nie je ešte ani pol 4 a už sme v Košiciach pri Jakabovom paláci - no to je rekord, ale vlastne aj trasa bola tento rok kratšia ako inokedy. Nezmokli sme, neprimrzli sme, bol to taký už skoro predletný deň. Pekná komorná akcia, 9 bikerov je tak akurát, aby sa to dalo zvládnuť a aby sme si to všetci užili. Vďaka všetci, že ste prišli.