Názov: | 7. medzinárodné stretnutie na Miliči |
Dňa: | 22.04.2012 |
Účastníci: | Makovica, Peťa, Zuzka, Rasťo |
Hostia: | Peco, Palo Orgonáš a ďalší miovníci bicykla (aj trekového) |
Po sobotňajšom večernom lejaku nám nebolo všetko jedno. Ale ranný pohľad z okna zaznamenal teplo a hmlu a vysoko nad hlavou presvitajúcu modrú farbu. To znamená, že z toho niečo bude.... a bolo! Zrána hmla, ale potom prekrásny teplý deň s množstvom slnka, dobrej pohody a športového výkonu.
Makovica vyráža z domu o 6.30, aby na stanici vyzdvihla účastnícke listy. Potom sedí sama opustená pred Auparkom a čaká na skalných , ktorí to po včerajšom daždi nevzdali. Ako prvý prichádza Peco...i keď mu kazíme rýchlostný priemer, rád sa pridáva k nám, veď kto by NÁS nemal rád, no povedzte.....
Nakoniec nás je 9 a vyrážame popod nádherne rozkvitnuté čerešne na Južnej triede. Prvá zastávka na OMV na konci Košíc - dofukujeme kolá a poniektorí kávičkujú - skrátka ako praví účastníci cestnej premávky. Do Valalikov dorážame v jemnej hmle. Pokračujeme rýchlym tempom, ale o chvíľu nás začínajú predbiehať ťažké kamiony so štrkom. Tak teda pridávame, nech sme už skoro preč z hlavnej cesty. V Ždani odbočujeme konečne na vedľajšiu cestu. Konečne máme pokoj od áut, ale začína zároveň pekné stúpanie. V Skároši by sme si radi dali kofolu, ale nie je ešte ani 9 hodín a na krčme je kladka ako päsť. Tak teda nasucho pokračujeme stále hore kopcom a pauzičku si dávame až na hraniciach. Peco vyťahuje svoju klasickú dózu presne na rozmer batoha a má ju plnú úžasne vyzerajúcich doma robených toastov. Peťa ponúka mierne natopenú višňovú Milku - nevyzerá vábne, ale chutí skvele. Po krátkej pauze pokračujeme ďalej - trápne jednotvárne po miestnej asfaltke stále hore kopcom až k domu s bosorkou. Tam narážame na prvých maďarských priateľov. Je ich plný autobus, a tak sa s nimi až po vrchol spoločne plahočíme po modrej značke. Nepochopiteľne zahradená asfaltka aj s kamerami to bikerom poriadne komplikuje a kus cesty po kameňoch a koreňoch aj tlačíme. Sorry, Gaston, ale toto ani Peco neprešiel v sedle biku. Je tu postavený nový plot a nová brána, takže tronistická bledomodrá trase je už zrejme za plotom a jediná cesta vedie po modrej.
Na vrchol dorážame práve včas, ani nestihneme dojesť a už začína ceremónia zvítania maďarských a slovenských turistov. Peťko Dombrovský to vymyslel s občerstvením úžasne - každý chodí s krabicou alebo vrecúškom a ponúka - sladké, slané, čokoládové dobroty. Jednému by bolo z toho pomaly aj zle. Vyhrievame sa na slniečku, tesne po 12. Peťa odchádza, potrebuje stihnúť vlak z Blavy o 14.07, lebo príde Kamil. My odchádzame tesne pred pechotou, aby sme ich opäť nemuseli obchádzať a ohrozovať. Úsek, ktorý sme striedabo tlačili a útrpne zjazďovali cez skaly a konáre, teraz zjazďujeme v pohode. Na odbočke sa ujíma vedenia Makovica a bezpečne nás privádza na Márovku. Z Malej na Veľkú je to len skok a tu už začína krásna lesná asfaltka. letíme s vetrom o závod a za pár minút sme v sedle. Je len pol druhej, takže rozhodnutie je jednoznačné - bikom až do Košíc. V Rákoši aj v Bohdanovciach prekračujeme povolenú rýchlosť v obci a zapichujeme to v krčme. Vhňnútri je smrad až strach, ale na verande pred krčmou krásne svieti slniečko. Sedíme na múriku a vychutnávame sladké bublinky.
Nie je ešte ani pol 4 a už sme v Košiciach pri Jakabovom paláci - no to je rekord, ale vlastne aj trasa bola tento rok kratšia ako inokedy. Nezmokli sme, neprimrzli sme, bol to taký už skoro predletný deň. Pekná komorná akcia, 9 bikerov je tak akurát, aby sa to dalo zvládnuť a aby sme si to všetci užili. Vďaka všetci, že ste prišli.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5217x