Názov: | 40. Sľubica |
Dňa: | 16.01.2016 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Ľubo |
Hostia: | Samo, Ivet, Ružena, Veronika, Laco |
Hmmm, dnes bolo viac hostí ako členov....to je fajn, majú nás radi.....Ráno na stanici je invázia známych košických turistov. Každý každému kladie otázku - kam? a každý dostáva rovnakú odpoveď - no kam, na Sľubicu... a tak sme aj my Košičania zlomili organizátorom rekord - ale klobásy a čaju aj miest v autobuse bolo dosť (musel sa otočiť min. 4x).
Je mrazivo, snehu minimum a možno bude aj trochu slnka, aspoň obloha sa tak tvári. V dedine sa stretávame s autičkármi a s kočkami z Krompách. Chceli sme spolu nasadnúť do jedného busu, ale nakoniec ideme na dvakrát, tak tí prví tých druhých na Chvalabohu čakáme. Vyrážame spoločne a hneď vidíme, že to bude veselé...šmýka sa nielen na ľade, ale aj na hline - voda v blate zmrzla a šúchaním nôh sa krásne odhaľujú guličky ľadu..... po vežu to zvládame hravo a potom začína čas radosti, veselosti, ritbergerov a šmykľavosti. Ešteže všade naokolo je dosť stromov a kriakov, ktoré slúžia ako brzda pri šmyku nadol alebo ako záchytný bod pri šmýkaní všetkými ostatnými smermi. Pred oknom ešte vybiehame na vyhliadku. Hrad je v tieni pod mrakmi, takže fotky žiadna krása. V skale za oknom je natiahnutý popruh - vďaka organizátori. Ešte prechod exponovaným skalným úsekom a potom už len pohodlný zjazd na sedlo Humenec. Sme na najnižšom bode pred Slubicou. Krátko sa posilňujeme a pokračujeme, teraz už v skutočnom stúpaní na Sľubicu. Na ceste ľad, v strmom stúpaní ľad, všetci sa snažíme preliezať po úzkom páse hliny a trávy na kraji cesty, inak nám hrozí veľmi rýchly návrat šmykom do východiskovej polohy pod kopcom. Konečne sme bez ujmy na zdraví na vrchole. Je zatiahnuté, Tatry sú za mrakmi, ale údolia pod nami sú bez hmly, len to slniečko chýba. Koprovci varia, sadáme si k nim a tiež niečo konzumujeme. Nakoniec sa naše zbožné želanie stáva skutočnosťou - fliačik slnka sa presúva po poli a postupne nám osvetľuje hrad - rýchlo, rýchlo pár záberov. Balíme a cez rúbanisko po polome sa dostávame k "najveselšej" časti túry - snehu nie je dosť a tak musíme strmý úvoz zdolať po vlastných - tiež bez ujmy, len v trochu smiešnych pozíciách. Už dávno sme neobchytkali toľko konárov pri ceste.....
Chlieb s masťou a cibuľou pri novom prístrešku chutí skvelo a už nám ostáva prejsť len cez polianku Predky, zasnežiť, prejsť po lesnej ceste, cez 1. lúku, 2. lúku aj 3. lúku, mierne zablúdiť, ale rýchlo sa spamätať a nájsť v borovicovom lese správnu cestu a už sme aj v dedine. Samo s Ivet nám chytili perfektný flek, tak sa môžeme pri klobáske rozvaľovať na pohodlných gaučoch. Čas rýchlo letí a musíme ísť na vlak. Aspoň uvoľňujeme miesto ďalším fyzicky i spoločensky unaveným turistom.
Ako každá Sľubica, aj táto bola krásna, príjemná a samozrejme niečím výnimočná - veď bola 40.-ta.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6466x
Tak málo snehu?
Som prekvapený až mierne šokovaný z toho ako málo snehu ste mali... to by som nemyslel, že tam bude menej snehu než tu.
Ja som pôvodne tiež zvažoval, že sa k vám pridám, ale keďže nám v Košiciach v piatok celkom pekne nasnežilo a do soboty sa udržalo, vybral som sa namiesto Sľubice radšej na bežkách z Jahodnej cez Kamenný hrb a Bankov na Terasu. A ako tak pozerám, mal som viac snehu i slnka...