Názov: | 3. bozkávanie pod čerešňou aj s televíziou |
Dňa: | 01.05.2016 |
Účastníci: | Makovica, Laco, Peťa, Kopro, Ľubko |
Hostia: | Danka, Alena, Gabi |
Bolo nás skromnejšie ako vlani, ale zato perfektná partia, sadli sme si a bicyklovačka bola veľmi príjemná - aj vďaka slnku, jasnej oblohe a temer žiadnemu vetru....
Z Palackého nás odchádza 6. Laco sa vybral z Jazera cez Heringeš, ale trošku sa prerátal s časom, tak sme ho 10 minút počkali. Ľubo nás dobieha až cestou na Hrašovík. Užívame si zjazd a samozrejme nádherné výhľady. Krátka zastávka pri obelisku v Rozhanovciach, obchádzka hlavnej cesty poza kostol a jednoznačné rozhodnutie všetkých, že radšej po lese, ako po asfalte. Len Ľubo, pri pohľade na svoj zadný plášť a pri spomienke na minuloročnú Kráľovku, radšej volí asfalt. Užívame si húsenkovú dráhu vo voňavm rozvíjajúcom sa lese. Napriek dažďom, cesta je suchá, až na zopár mlák v hornej časti. Na sedle, po príchode na asfaltku zaslúžene rozkrúcame pedále a letíme dolu do Čižatíc s vetrom o závod. Ešte prejazd rozkvitnutou alejou jabloní (skoro ako sakury na Južnej triede) a už aj odbočujeme na konci dediny doľava. Miestny obyvateľ - jeden z mála, ktorý sa potuluje po uliciach v čižmách a montérkach namiesto toho, aby bol na omši v kostole - kričí na Makovicu - pridaj, si piaty! Zjavne má už dnes niečo v sebe, ale počíta správne, Makovica je ozaj piata. Na rozhľadni si užívame teplo, slnko a výhľad... a extra kyslé gumové červíky a k tomu Dankinu bublikovú čokoládu. Gabi sa dolu klania tuplipánom vysadeným okolo rozhľadne...teda fotí umelecké zábery a zhora to vyzerá dosť komicky. O chvíľu prichádza auto až k rozhľadni a na dverách má znak RTV: Otvárajú sa dvere a s 2 ľuďmi vystupuje z auta aj kamera a mikrofón. A tak sa stávame mediálnymi hviezdami - vraj, prečo sme sem prišli, koľko je to kilometrov a či sa to oplatilo....na čo Laco odpovedal lakonicky - a čo nevidíte ten výhľad? a bolo to. K Čerešenke už nejdú, vraj by si rozbili auto.
My ale ideme - aj sa bozkávame, aj fotíme a kŕmime sa sladkými perníčkami s čerešňovou plnkou. Pri odchode nás zastavuje ďalšie auto - Joži Kalapoš aj s polovičkou - samozrejme nás všetky vyobjíma a vybozkáva a vraj plní pokyny pozvánky - môžu prísť aj tí štvorkolesoví.....
Pokračujeme ďalej rýchlym zjazdom do Chrastného, prechodom cez Vajkovce a Beniakovce a už aj stúpame k sochám. Vylezieme celkom hore a od anjela hľadáme na obzore Čerešenku. Makovica tvrdí, že ju musí byť vidieť, lebo vrch lúky z Čerešenky vidieť. Všetci ostatní to popierajú, a Peťa robí fotodôkaz - z ktorého sa nakoniec vyvinie dôkaz, že rozhľadňu ozaj vidieť.
Začína sa mračiť, tak sa poberáme ďalej. Ďalšia zastávka je až na Aničke pri neodmysliteľnej kofole. Je pol 3 a sme v Košiciach - presne podľa plánu. Bol to krásny deň.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4450x