kategórie:
Názov: 29. Výstup na Kojšovku z Kojšova
Dňa: 09.02.2019
Účastníci: Makovica, Braňo, Laco
Hostia:

P1470991.JPG

Popis akcie: 

Rosničky predpovedali zamračené, ale čo sa dialo hore, to akosi nikto nečakal.

Sme len traja, tak využívame Braňov návrh a ideme autom. Oplatilo sa. Braňo má so sebou skialpy, i keď všetci ostatní účastníci sú bez lyží. Vraj si ich ponesie, kým bude treba, lebo on ešte Kojšovku nezlyžoval. A vyplatilo sa mu. Asi 3-4 km lyže nesie, ale potom je za hrdinu. Pri krátkej pauze obúva lyžiarky, lyže a vyrazí po súvislej vrstve tvrdého snehu.  Nie je síce rýchlejší ako my, ale má ten správny zimný pocit. Pod poslednými stromami si dávame pauzu na dúšok čaju. Počujeme vietor v korunách, tak začíname tušiť, že to nebude prechádzka ružovou záhradou. Je taká hmla, že človeka na 20 m už nevidieť. Ideme teda len po vzájomných stopách. Marián z Kojšova to tu ozaj dobre pozná. Hmla-nehmla, bez navigácie hore lúkou v bielom mlieku nás privádza na vrchol s presnosťou na milimeter. Aj by sme sa chceli fotiť a zvečniť ten víchor, ten krásny ľadový pancier, ktorý obalil smerovník. Ruky ale mrznú, že viac, ako jedna fotka sa urobiť nedá. Makovica rýchlo pocvaká a už aj mizne do závetria. Ponáhľa sa chlapcami na Eriku a to ešte netuší, že chlapci nie sú vpredu. Keď už sedí na chate 10 minút a ich nikde, volá Braňovi. Napodiv tej zime zdvihne, vraj už sme skoro tam. Napokon vysvitne, že chlapci pod stromami ešte jedli a ostali vzadu. Pokračovali už sami len v stopách skupiny (druhá pomalšia časť vystupujúcich bola polhodinu za nimi). Hore trafili, ale trošku dezorientovaný hmlou a výstupom na vrchol z opačnej strany sa Laco vybral opačným smerom. V tej zime mu ani nebolo divné, že nešiel okolo gule. Našťastie, spamätali sa zavčasu a okľukou sa vrátili na správnu stranu vrcholu, len Laco sa pešo zabáral.

Na stole ich už čaká kofola pre Laca a polievka pre Braňa. Posedíme polhodinku, ešte káva a Makovicin makovník a už sa aj vydávame na spiatočnú cestu. Braňo si užíva zjazd, je možno 5x rýchlejší ako my.  Po dolnú stanicu vleku ideme spolu a potom ho posielame dopredu. Nakoniec je sneh až po začiatok dediny, tak na nás čaká skoro hodinu. Našťastie, aj keď jeho lístok na koláče má Makovica, nenechali ho o hlade a užíva si posedenie s miestnymi.

Po druhej sa lúčime a odchádzame. Vďaka za krásnu túru, výstup zo severu má predsa len inú hodnotu...