kategórie:
Názov: 14. cykloMilič
Dňa: 13.04.2019
Účastníci: Makovica, Dušan
Hostia: 5 kamarátov z Košíc a Humenného

Popis akcie: 

Cez týždeň sa smerom k víkendu ochladzuje až na neuveriteľné teploty, preto omladina dostáva zákaz vychádzania a na Milič tentoraz vyrazia len dospeláci na bikoch.

Presnejšie Makovica a Dušan, Laco zrejme ešte nestihol dať bike dohromady, tak ho nechávame doma. Na Palackého v autobusovej zastávke sa zoznamujeme s Humenčanmi, čakáme na prihlásených Prešovčanov, ktorí ale nedorazili a ani nenapísali mail, že na nás kašľú.....Tak vyrážame aj bez nich pomedzi kvapky, koré začínajú byť čoraz hustejšie, kľučkovať sa medzi nimi veru nedá. Tak teda kúsok za Astóriou nahadzujeme pršiplášte. Na križovatke VSS nám jeden kamionista ukazuje na čelo, či máme zdravý rozum. My máme, preto odbočujeme na tiché barčianske ulice a vyhneme sa autám a kamiónom striekajúcim fontány dažďovej vody. Krátky úsek popod most  po odbočku do Valalikov prejdeme presne v medzere medzi dvoma červenými na semafóre na križovatke pod mostom VSS. V kvalitnom daždi prebiehame Valaliky, Geču, Čaňu aj Ždaňu a pod Makovicinym dozorom všetci správne odbočíme na Skároš. Na hornej zastávke si dávame pauzu, odvážne vyzliekame pršiplášte a pokračujeme v monotónnom stúpaní. Ešte síce pár kvapiek spadne, ale tie nás už nevyvedú z miery. 

Povinná zastávka pri pomníku, na hraničnom bode a už aj odbočujeme na serpentíny smerom na Bodo-rét. Tu sa delíme.Naši kamaráti z Michalian na trekových bikoch sa s nami lúčia, lebo terén modrej značky nie je nič pre ich pneumatiky. Makovica ich smeruje na Márovku a do Slanca, kde môžu vyjsť na hrad a trošku si rozšíriť zážitky.Chlapci už dávno odišli smerom na Milič, tak Makovica za nimi fičí, čo jej sily stačia. S dvoma krátkymi pauzami na nádych-výdych vybieha hore. Cestou stretáva už odchádzajúcich pešiakov, ale Petrus počkal. Tak sa zvítajú, povinná fotka a už odchádza. My si ešte posedíme, vylezieme na prázdnu rozhľadňu, užijeme si výhľad, pár fotiek, ticho naokolo a už sa aj poberáme ďalej. Dolu schádzame cez vrchol Miliča. Naokolo ticho, len vietor sviští okolo uši a potom to začne byť veselšie. Chodník plný pechoty plašiacej sa jedným aj druhým smerom obchádzame bravúrne. Na Márovke obdivujeme obrovské duby, len škoda, že už umierajú - vysychajú. Pred nami opäť prázdna cesta. Chceli by sme ešte zbehnúť na Izru, ale zisťujeme, že už asi nestíhame, zmeškané temer 2 hodiny z rána nám chýbajú. Tak teda padne rozhodnutie, že pivko, či čaj si môžeme dať aj v Kalši. Letíme ďalej nadol a tesne pred 3-ťou sme v Kalši. Teta, ktorá práve vyšla z domu, nám oznamuje, že krčmu veru otvoria až o 2 hodiny. Kuk na hodinky, do odchodu skoršieho vlaku je asi 8 minút. To dáme - vyletíme s vetrom o závod na kopec a na stanicu prichádzame zarovno s vlakom. Len Dušan je na nástupnom peróne, my ostatní obiehame posledný vozeň vlaku, prebiehame až k prvému vozňu a nakladáme.

Hurá stihli sme. V Slanci ešte pristupujú naši kolegovia Humenčania, takže ako sme spolu vyrazili, tak aj prídeme do Košíc. Deň začal nie práve najkrajšie, ale pekne skončil.