kategórie:
Názov: 13. pietna spomienka
Dňa: 05.11.2011
Účastníci: Makovica, Peťa, Danka, Kopro, Kika, Lacko Tete, Boris, Danko B.
Hostia: Legil, Telíčkovci, Eči a ešte asi 200 turistov

P1160289.JPGpri kaplnke P1160294.JPGorganizátorské duo P1160298.JPGPopročská vlajka P1160312.JPGPeťa v akcii P1160322.JPGa my pri kaplnke P1160335.JPGsviečky zapaľujú malí ajveľké
P1160339.JPGBarónovci P1160341.JPGnajmladšia účastníčka P1160350.JPGa my všetci P1160355.JPGtest skoku čokoládových omrviniek P1160360.JPGahoj Peco, meškáš P1160368.JPGlehňovisko nad Jahodnou
P1160369.JPGKopro chytá do úst letiaci cukrík P1160370.JPGjeseň naplno P1160378.JPGobložená Makovica P1160384.JPGa žalúdok na vode P1160396.JPGtanier letí P1160405.JPGPetin portrét

Popis akcie: 

Ráno nebolo také pekné ako sme čakali, ale dosť pekné na to, aby bol na Lokomotíve autobusový masaker.

O 8.30 prichádza jeden dosť plný autobus. Makovica volá dispečera DPMK a on sľubuje do 10 minút ďalší spoj. Ľudia natlačení ako sardinky však akosi neveria a nevystupujú. Dvere sa horko-ťažko zatvárajú a autobus odpufkáva zo zastávky. My a ešte asi 30 ďalších ľudí, čakáme. Po druhom Makovicinom telefonáte prichádza najprv dispečer a potom novučičká harmonika - všetci pohodlne sedíme a Makovica sa hrá na stewardku. Na Jahodnej zisťujeme, že sme nič nezmeškali, keďže poniektorí z prvého busu sú ešte na parkovisku a ostatní len šplhajú hore Jahodnou. Jemná vrstva oblakov sa sem-tam trhá a ukazuje sa modrá obloha a slnko. Ku kaplnke prichádzame natesno, ale o 10.45. je všetko pripravené.  

Po príhovore a programe sa nám prvýkrát stalo to, že sme sa dočkali potlesku a Makovica prijala aj niekoľko osobných poďakovaní. Lacko, Tete, Boris a Danko sa vracajú na Jahodnú, aby stihli bus pred jednou - vraj sa ponáhľadú domov. My ostatní ideme ešte na čaj. V krytom zádverí (v chatei je vzduch ozaj nedýchateľný) si robíme siestu, likvidujeme Petinu výbornú čokoládu. Najväčšou zábavou je,m ako krásne čokoládové omrvinky skackajú na reproduktore pri zvukoch hudby. Skoto ako v Jurskom parku, keď prichádzal dinosaurus.

Po jednej sa vydávame na cestu domov. Prvé lehňovisko si zriaďujeme na slnku na lúke nad Jahodnou. Po chvíľke však slnko zachádza za mraky a my pokračujeme ďalej. Cestu dolu Jahodnou si skracujeme kotúľaním. Makovicu používame ako vešiak a nosič batohov a my si vyrábame sladký stav opitosti a zdvihnutého žalúdka kotúľaním dolu zjazdovkou. Vydávame sa po žltej smer Bankov. Na Rákócziho prameni opäť svieti slnko. Odkladáme batohy a púšťame sa do boja s fríz-bí - doslova. Nechce lietať, akoby sme si my predstavovali. Navyše pribieha malý čokel, uchytí tanier a nepustí. Čo nepustí, ani chytiť ho nevieme, kým nepríde jeho majiteľka - jej ho, koťuha jedna, vrátil hneď.

Pokračujeme teda ďalej a ani sa nenazdáme, sme na Bankove. Autobus odchádza o 3 minúty - úplne ideálne. Ešte prestúpiť na električku a už sme aj doma. Ďalší pekný deň za nami.