kategórie:
Názov: 11. pietna spomienka Lajoška
Dňa: 07.11.2009
Účastníci: Makovica, Eči, Zuzka, Johny, Kopro, Danka, Peťa, Mates
Hostia: Peťo, Smokie, Majka

P1140725.JPGautobus 40 z Johnyho perspektívy P1040273.JPGposledné úpravy na Jahodnej P1140726.JPGstúpame hore zjazdovkou P1040275.JPGpri stožiari - nie je to až také zlé, ešte ho vidieť P1040279.JPGPózovaniena Pišivenkách 'a la Peťo' P1040282.JPGprípravná čata
P1140740.JPGdvaja hlavní protagonisti-organizátori P1040287.JPGnájdeme tú kaplnku v tej hmle? P1040300.JPGzapaľujú sa svetielka P1040315.JPGuž sú všetci pri kaplnke P1040316.JPGtiché zamyslenie P1040318.JPGverše a hudba útočia na city
P1040331.JPGsto ľudí stálo bez slova a bez pohnutia P1040336.JPGnový kríž pri kaplnke P1140748.JPGno, tak toto je obrázok, ktorý nepotrebuje komentár P1140758.JPGnaša sladká odmena - horúca čokoláda P1040355.JPGPeťa versus Smokie - lyžičkový súboj P1040359.JPGvychádzka na horný koniec lúky
P1040364.JPGbanda oranžových unáša Zuzku P1040360.JPGMates zvláda Maju sám P1140775.JPGelektrina sa hrá dobre aj na stole P1140779.JPGvzácky okamih - Makovica nevie vyšarádiť..... P1140781.JPGMates šarádi kolovrátok P1040366.JPGschádzame do Klátova
P1040371.JPGzabudla ísť spať...pomohli sme jej do lesa P1040372.JPGerotický tanec popod mapu

Popis akcie: 

Po usilovnom vyberaní básničiek a hudby, pri ktorom Makovica so Zuzkou strávili celú minulú nedeľu a po umeleckom nahrávaní celú stredu večer, sa Kopro pustil do odšumovania, zosilňovania a mixovania, až z toho vznikol veľmi pekný produkt, ktorý sme si opatrne odniesli na Lajošku.

Vodič 40-ky musel byť prekvapený, kamže sa tá horda na zastávke v tomto nečase chystá. Tak radšej prišiel na zastávku presne na 8.00, my sme sa expresne napchali dnu a s úžasom sme zistili, že by sa sem zmestilo ešte nejakých 8-10 ľudí. Jahodná nás privítala hustou hmlou a jemným dáždikom.

Napodiv mal každý dobrú náladu. My sme sa vydali diretissimou hore zjatňzdovkou. Poniektorí, čo to ešte nepoznali (Peťo) sa tvárili, že si to len tak ľahko vybehnú, lebo veď v hmle vrchol nebolo vidieť....Majka sa tiež rozbehla, lebo treba foiť...tiež ju to skoro prešlo. Taksme si to teda spokojne vyfučali nahor a bli sme šťastní, že v teh hmle vôbec dovidíme na chatku a na vysielaš, aby sme sa nestratili.

Cesta, napodiv, nebola veľmi blatiská. To, čo padalo na nás, bola vlastne len zrážajúsa sa hmla, teda aj tak sme boli celí mokrí. Na Pišivenkách boli ochotní zapózovať len Zuzka a Peťo (podľa vzoru "Peťo"). Ešte veľká zákruta tradične plná bahna, kopček pravd a už sme pri kaplnke. Hyperaktívne dvňievčata Peťa a potom aj Zuzka hneď berú metlu a zametajú suché lístie. Naši odborníci-elektrotechnici Kopro a Danka si chystajú techniku. Všetk krásne funguje, tak si "aparatútu" odkladáme v kaplnke za dvere a ideme si posedieť do chaty. Hmmm, posedieť - asi ťažko, keď chata praská vo švíkoch. Tak len postávame a posedávame na parapete v predizbe pri okienku na použitý riad.

O 10.30 sa stretávame pri kaplnke. Po dlhom čase všetko prebehlo bez technických zádrhelov a krásu chvíle nenarušil žiadny technický problém. Postálli sme ticho so sklonenýmu hlavami, spomenuli na Dodka Bieszczada a starého pána Kuiša, našich turistických priateľov, ktorí už chodia po iných chodníčkoch a hudba s básničkami tomu dodaa tú správnu atmosféru...vďaka všetci,vďaka Kopro, podarilo sa vám to....

Vraciame sa do chaty. Chvíľu neditujeme nad tým, či nejdeme ešte niekam na prechádzku, ale nakoniec sa rozhodneme, že najlepšie sa bude oslavovať vnútri. Postupne sa chata troška uvoľňuje a my si obsadzujeme stôl uprostred. Nastáva to, čo máme najradšej - hry. Elektrina s rukami na stole je tiež zábavná a zvukovo veľmi efektná. Maroš Šarvanec len s úsmevom sleduje a pri každej chybe sa úsmev mení na krásne priateľsky škodoradostný smiech. Nasleduje minca - aj s 5-centovkou to poriadne počuť, ale aj tak vvyhráva Petin tím - skrátka Maja a Mates perfektne klamú telom.

Na šarádach je už chata naša. Ostatné osadenstvo sa dobre baví, nepridajú sa, ale napäto hľadia na naše posunky a hádanie.

Okolo pol druhej ešte ideme pozrieť horný koniec lúky, Makovica nám vykladá ako sa kedysi na Lajoške lyžovalo aj s vlekom. Predstava, že ráno nafasujeme vlastnú kotvo a tú si nosíme uviazanú okolo pása, je úplne neskutočná. Ale tak to vraj bolo.

Okolo druhej zisťujeme, že bus z Jahodnej chodí až od decembra, tak sa teda vyberáme cestou do Klátova. Zasa niečo nové. Makovica spomína na ľadové kráľovstvo, ktoré tu asi pred 10 rokmi polámalo veľa stromov, keď stromy bolo celé obalené v ľade a tenké konáriky briez o seba zvonili ako vianočné zvončeky. V Klatove máme ešte polhodinku času. Hráme sa novú práve vymyslenú hru - kto má niečo modré, tak skáče na jednej hohe....a pod. Kto má návleky prejde popod mapu končí erotickým tancom popod turistickú mapu. Najlepšie sa darí Maji. Záver "Kráľu-kráľu, daj vojačka" komentujú už aj prichádzajúci ostatní turisti - vraj toto som hrala keĎ som mala 50 rokov, ona si myslí, že je stále taká malá? tým mysleli našu tetu vedúcu Makovicu.....ona im odkazuje - niekto sa nehanbí hrať a baviť a nechať v sebe žiť ten kúsk dieťaťa, niekto sa hanbí, trpko komentuje a ticho závidí - kto je na tom lepšie?