kategórie:
Názov: 10. Pietna spomienka
Dňa: 08.11.2008
Účastníci: Makovica, Kopro, Danka, Zuzka, Maťko, Šaňko,
Hostia: viac ako 250 turistov a milovníkov prírody

P1060861.JPGdiretissimou na Jahodnú P1060863.JPGspolu na Pišivenkách P1060875.JPGstretnutie pri kaplnke P1060888.JPGdievčatá rozdávajú pam§tné listy P1060891.JPGzvítanie starých kamošov P1060892.JPGnový kríž pri kaplnke
P1060896.JPGaj Beňa poslúcha P1060899.JPGplamienky somienok P1060904.JPGa to sme my Krtkovia všetci - bolo nás dosť málo P1060908.JPGa stretli sme aj 3 prasiatka P1060914.JPGŠaňko ako veľký hubár P1060924.JPGideme sa hrať s loptou na Kamennom vrchu - a potme

Popis akcie: 

Ráno nás privítalo modrou oblohou, ktorá sa alelen dala tušiť za vrsvou jemnej rannej hmly.
Davy na Lokomotíve sa ale len tušiť nemuseli, tie boli naozajstné – kto by to povedal, že tých vyše 100 ľudí sa do toho autobusu aj vojde!!!!
Keďže Beňa sa musí voziť kráľovsky, aj Makovica, Zuzka a Maťka, spolu s Koprovym a Dankinym batohom sa odviezli autom. Na Jahodnej sme sa ale opäť stretli. Maťka čakala na Šaňka, my ostatní sme si to švihli nahor na chatu, aby sme všetko stihli pripraviť.
Ľudia len prichádzali a prichádzali, a tak sa to stalo pomaly až nezvládnuteľným. Technika, zdalo sa, bude tento rok perfektná, ale nestalo sa...úvodná pieseň vyšla fajn, ríhovor tiež, ale po chvíľke ticha naše pásmo nie a nie naskočiť. Navyše Barón v tej chvíľke ticha otvoril dvere do kaplnky – a to nemal. Všetci sa rozbehli a začali vchádzať do kaplnky a zapaľovať sviečky. Skrátka, naše pásmo odznelo bez odozvy, temer nikto ho nepočúval... Viacerí sa pristavili a hovorili, že je to škoda, ale čo už, nie všdy sa všetko vydarí.
Potom sme sa pobrali na hornú kňlúku. Makovica pripravila pre nové malé Salamandre nejaké hry – okrem hľadania kartičiek na okolí lúky, to bola aj evolúcia, pavučina, zvieracie hlasy. My sme sa pobreli na Lorelei nejakou novou cestou, ktorú nám popísal Eči – nebolo to nič zaujímavé – až na ten nádherný trs hlív, ktoré sme tam našli.
Maľto a Zuzka odišli skôr, lebo Zuzka mala veľa učenia. Makovica sa nám vydala oproti a tesne pod Veternou lúčkou sme sa stretli. Zastavili sme sa ešte na chate a dali sme si úžasnú horúcu čokoládu.
Po 4. sme sa vydai na cestu domov. Maľka so šaňkom nasadli do auta a my sme sa s narastajúcou tmou pobrali po červenej do Košíc. Mesiac svietil jedna radosť a na ceste bolo celkom rušno – cyklisti, pechota, no a samozrejme my, Koprove ložisko a na Kamennom aj hádzanie si svietiacou loptou.
Na KVP-čku sme si ešte trochu pobehli, aby sme stihli 19-ku. Makovica vystupovala prvá a Kopro sa stále pokúšal vnútiť Katke na návštevu, keďže rodinka jej oznámila, že doma ju čakajú čerstvé šuhajdy. Ako to dopadlo? To nech napíše Danka.