kategórie:
Názov: 1. september na kopci - prameň Čierneho Váhu
Dňa: 01.09.2017
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1340198.JPGpohľad späť cestou na Šuňavu P1340200.JPGVitajte v Tepličke P1340201.JPGcesta do Brunovskej doliny P1340203.JPGČierny Váh na začiatku Brunovskej doliny P1340212.JPGhrob neznámeho vojaka P1340218.JPGVáh pri Brunovskej horárni
P1340225.JPGpred obdočkou na obchádzku okolo Záturne P1340227.JPGdiretissima-nesprávna voľba P1340232.JPGchata na Záturni P1340234.JPG P1340238.JPGchodníček na Kráľovku P1340243.JPGa som nad lesom
P1340249.JPGkonečne pri prameni P1340257.JPGaha, dolu je chata, kde mám bike P1340258.JPGvýhľad je kráľovský, veď je z Kráľovky P1340259.JPGa tu som skončila a vôbec mi to nevadí P1340265.JPGtoto chutí výborne P1340279.JPGLKT a zberačské približovadlo
P1340291.JPGzaujímavá veža v Sp. Bystrom P1340302.JPGtoto mi dnes nadelila naša Kráľovka

Popis akcie: 

Škoda, že sa nikto nepridal, bolo to nááádhernééé. Vystupujem tesne pred 8-mou v Štrbe. Dobre známou cestou sa presúvam 19 km do Liptovskej Tepličky. Ani nevchádzam do dediny a hneď odbočujem podľa tabule Kráľova hoľa 15 km. Táto cesta ma privedie k zelenej do Brunovskej doliny, ale stále mi nie je sjasné, ako sa mám ňou dostať na Kráľovku...

Cesta je široká, pekne upravená, aspoň na niečo je tá brutálna tažba v lesoch dobrá...nie však všade, ako sa ukáže neskôr. Stúpanie je minimálne, tak ťahám jedna radosť. Idem proti Váhu, občas sa predo mnou blysne veža na Kráľovke a za mnou hradba Tatier...a naokolo krásne ihličnany, poriadne preriedené, ale stále ešte krásne. Na križovatke Výpad pokračujem po zelenej. Váh je čoraz užší a stúpanie sa zväčšuje. Pri horárni Brunov sa odpájam od zelenej. Vyberám si ľavú cestu - okľuku popri Váhu, o ktorej si myslím, že bude pre bike podstatne zjazdnejšia - a mám pravdu. O chvíľu prichádzam na ďalšie rázcestie. Ponúka sa mi cesta strmo doprava napravo od nového senníka - zdá sa, že vedie priamo k chate na Záturni, teda odbočujem. Cesta je po sťahovaní dreva vyšmýkaná, nedá sa jazdiť, tak teda striedavo tlačím a snažím sa jazdiť. Vychádzam na lúku - napravo chata a zľava prichádza krásna lesná cesta - takže som mala pokračovať rovno a okľukou by som sa sem dostala pohodlne. Krásne miesto a chata s verandičkou úplne pozýva - príď sem prebivakovať.

Stretávam sa so zelenou a vchádzam do lesa - uf, ten morda stupák poznačený sťahovaním dreva asi nedám. LKT je zaparkované pod stromami, tak teda ešte neskončili. Nechce sa mi pechoriť s bikom, je to ešte 2 hodiny pešo na vrchol, tak parkujem. Pri zamykaní biku nájdem krásny hríb. Tak si ho tu odkladám na mach pod predné koleso, veď ma tu počká. Pokračujem ďalej pešo. Po chvíľke zisťujem, že za stupákom sa ešte temer kilometer dá pokračovať na biku, potom ale cesta definitívne končí a pokračuje pravý tatranský chodníček. Stúpam a stúpam, vychádzam do kosodreviny, začínajú čučky a nádherne dozreté brusnice. Na lúke nad Malým Brunovom sú zberači - ich autá som videla aj na Záturni (samozrejme v prísnom zákaze). Žiadni počerní, ako sa zvyknú niektorí turisti sťažovať -  ale kosia statočne s hrebeňmi v rukách a plnými vedrami...a ako sa zistí neskôr, aj berú, čo im nepatrí.

Popásam sa po ceste a pokračujem ďalej. Namiesto stúpania aj klesám, ale len chvíľku, prechádzam na susedný hrebeň. Odrazu sa v kosodrevine fialovie škvrna vŕbovky a počuť hlasné zurčanie - som tu - prameň Čierneho Váhu - teda nie priamo prameň, ale upravená studnička v spodnej časti prameniska, aby aj v suchom počasí, keď časť parciálnych prameňov nie je aktívna, stále zo žliabku tiekla voda (nie som taká múdra sama od seba, prečítala som si zaujímavý článok na internete, tuším na stránke JOJ).

Vychádzam nad kosodrevinu a konečne mám parádny výhľad - na horizonte proti slnku Martalúzka, kúsok doprava zábradlie poslednej zákruty cesty a vysielač a za mnou hradba Tatier. Podo mnou hlboko-hlboko je strecha chaty na Záturni - toľko som už vystúpala? Akosi sa mi nechce plahočiť nahor. Posedím sa na kameni a naobedujem sa. Ako ta sedím, obzerám sa a vidím, že toto tu nemôžem len tak nechať. Kráľovka-prepáč,  stretneme sa nabudúce. Oberám pekne ako Popoluška - najprv tie modré do krabičky a presypať do vrecúška a potom tie červené....tesne pred pol druhou sa vydávam na cestu späť. Na polceste k prameňu stretávam nejakého zúfalca tlačiaceho bike - nejaký trekáč aj s plechovými blatníkmi, nosičom s košíkom atď - vraj nevedel ako to tu vyzerá a chce ísť na druhú stranu. Zaželám mu veľa šťastia a bežím ďalej. Prichádzam k biku a neverím vlastným očiam - niekto si ho obzeral, prehodené sú kusy šatstva a niečo mi chýba? Chýba, môj krásny hríb zmizol..... týmto pozdravujem obzerača biku a prajem mu, nech užije v zdraví. Že sa kradnú biky, mi je jasné...ale že sa kradnú hríby? Alebo že by to bola veverička?

V Liptovskej Tepličke som za polhodinku. Nechce sa mi ísť tou istou cestou (už som ako Mišo), tak odbočujem smerom na Vikartovce - bože to je ale stupák, ale potom už len krásna vlnovka po kvalitnej ceste cez Kravany, Sp. Bystré a Hranovnicu. V Šarišskom Štiavniku v dedine sa pýtam, kde je stanica - vraj stále hore po ceste...idem, idem aspoň 2 kilometre a konečne počujem vlak. Žiadna smerovka, tak sa pýtam policajtov parkujúcich pri viadukte, kde je stanica. Osobák z Popradu na 3. zastávke mešká 20 minút (púšťal zmečkaný rýchlik). Bol to zas jeden nádherný deň.